Helenke

Bolo to pred 18 rokmi. Tvoja mamina sedela v jedálni VÚRCH Piešťany pri tom istom stole, ako ja. Tak sme sa zoznámili. Mala si 4 roky a veľmi si sa ma bála. Vídavali sme sa zriadka, ale vďaka jej rozprávaniu som toho o vašej rodine vedel dosť. Raz - veľmi vtedy pršalo - som vošiel do Modrého kostolíka. Bol v ňom iba kostolník, dvaja svedkovia a tvoji rodičia. Po 28 rokoch spoločného života sa rozhodli zosobášiť sa cirkevne. Počas obradu tam predo mnou stáli ako dvaja mladí zaľúbenci a ja - pre mňa to bol snáď najkrajší sobáš, aký som zažil. Neviem, prečo tatino nechcel, aby ste o tom vedeli. Zhruba rok nato zomrel na rakovinu. Táto fotografia je z roku 1998. Viem to presne, lebo tatino mal vo veciach poriadok a aj fotografie si označoval. Boli ste sa vtedy prejsť a mňa ste stretli na Kapitulskej. Dnes máš meniny. Ja si tu len tak ťukám do klávesnice a rozmýšľam, čo ti popriať. Azda len - aby si aj ty stretla človeka, ktorý ťa bude milovať po celý život, ako tatino po celý svoj život miloval maminu.