Kedysi dávno ktosi múdry vyabstrahoval z Biblie čosi ako definíciu hriechu a tú Katolícka Cirkev zaradila do svojho katechizmu (dnes už na školách nepoužívaného, ale ja som sa z neho ešte učil). Na otázku čo je hriech, odpovedal: "Vedomé a dobrovoľné porušenie Božieho prikázania."
Božích prikázaní a nariadení je však po celej Biblii rozsiatych stovky. A tak nám prichádza na pomoc Kristus, ktorý hovorí: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (Mt 22, 37-40; podobne i Mk 12, 29-31; Lk 10, 27-28)
Pozn. nie som biblista, ale čosi sa mi marí, že "Zákon a Proroci" je staré židovské delenie Biblie. Nie síce úplné, ale - v našom prípade dostačujúce. Akoby Ježiš povedal: "Nech už v Biblii hľadáte čokoľvek, k pochopeniu jej posolstva si skúste uvedomiť, že všetko v nej je akoby cez prizmu videná láska k Bohu a ľuďom."
Takže hriech je potom vedomé a dobrovoľné odmietnutie lásky k Bohu a blížnemu. Alebo ešte inak povedané vedomá a dobrovoľná zrada lásky k Bohu a k blížnemu. Toť vsjo.
Ježiš sa pri osobnom stretnutí vo večnosti nebude pýtať: "Koľko ružencov si sa pomodlil?", "Ako často si sa spovedal?", "Dával si do zvončeka?", "Chodil si na púte?" ... Jeho otázky budú znieť úplne inak! On sám nám ich už vopred prezradil (Mt 25, 31-46).
Pozn. ak si chcete prečítať ich znenie, hľadajte napríklad tu. Len naznačím, že Jeho otázky smerujú k zisteniu, ako to bolo s konkrétnym realizovaním príkazu: "Milovať budeš ..."
