Ivetka a Katka na hore Zvir
O udalostiach v Litmanovej som sa ako katolícky kňaz dozvedel takmer okamžite, ako sa začali diať.
Som však tak trochu i Croninov "odchovanec", takže k správam o zjaveniach či podobných mimoriadnych udalostiach pristupujem vždy s rezervou, teda s poriadnou rezervou. V prípade Litmanovej tomu nebolo inak. Správy prichádzali, sprevádzali ich fotografie i videozáznamy. A ja? Dodnes som tam nebol. Pozn. J.A.Cronin, román The Keys of the Kingdom, 1941 (Kľúče od kráľovstva)
Keď Jaro Vojtek natočil film Vtedy na východe (2000), na chvíľu sa mi litmanovské udalosti pripomenuli, no ako šiel čas, všetko to upadlo do zabudnutia.
Pred pár týždňami ma oslovil kamarát: "Ďuro, česi natočili úžasný dokument, má kopec kladných recenzií a kritiky, to musíme odvysielať!" Nuž a včera večer som si onen film Ivetka a hora konečne pozrel na DVD.
Nevedel som, čo mám očakávať, tak som radšej neočakával nič. Od začiatku som ho pozeral s "profesionálnym odstupom" ako človek, ktorý tak trochu rozumie filmu, i ako kňaz, ktorý má blízko k téme samotnej.
Postupne som však "zabudol" na profesionálny odstup a nechal som sa pohltiť príbehom. Príbehom dievčaťa, ktoré chcelo žiť obyčajný dievčenský život, no tlak udalostí a spoločenstva naokolo ho dotlačili až do kláštora. Príbehom dievčaťa, ktoré sa v ľudskom dave cítilo strašne osamelé a opustené. Príbehom dievčaťa, ktoré po "úteku" z kláštora takmer spáchalo samovraždu. Silným príbehom o hľadaní obyčajného ľudského šťastia.
Ivetka, nemôžem povedať, žeby som po dopozeraní filmu uveril v nadprirodzenosť litmanovských zjavení, ale tebe som uveril!
