Pochopil som, že za časť proticirkevných textov si môžeme my katolíci sami. Ďalšia časť „proti-textov“ má svoje korene či už v problémoch s jazykom, v neznalosti alebo v nepochopení udalostí či javov, alebo i v zraneniach spôsobených možno aj mnou (kňazom katolíckej Cirkvi).
Našiel som však i texty, ktorých korene zloby, až nenávisti, neodkážem „odčítať“. Nechcem teraz, aby moje slová vyzneli moralizujúco, ale autorov takýchto textov je mi v podstate ľúto: veď čo to môže byť za život, ktorého trvalou súčasťou je nenávisť?
Páči sa mi vyjadrenie Števa Bebjaka, misionára na Madagaskare (parafrázujem): „Keď za mnou príde malgaš a povie mi, že ho napĺňa jeho pôvodné náboženstvo, tak mu poviem, nech žije podľa neho ... ale nech nikdy neprestáva hľadať pravdu.“
PS Najviac ma zabáva, keď sa dočítam o tom, prečo ako kňaz žijem a konám tak, ako žijem a konám z klávesnice človeka, ktorý so skutočným kňazstvom nemal nikdy nič spoločné.
1. máj 2007 o 19:12
(upravené 15. jún 2014 o 15:04)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 764x
Ja najlepšie viem, čo by mal urobiť - ten druhý
Na internete som už o kresťanskej viere, o katolíckej Cirkvi, o farároch, o celibáte, o cirkevných majetkoch, o Kristových biologických deťoch, o temnom stredoveku ... čítal všeličo. Z mnohých textov som sa poučil. Pomohli mi pozrieť sa na udalosť či jav z iného uhla pohľadu, než som bol zvyknutý. A občas ma celkom dobre pobavili.
Juraj Drobný
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(56)
