reklama

Juro, nechcel by si sa stať kňazom? (život pred seminárom)

Túto otázku mi len tak, z ničoho nič, položil Anton Kováčik, kaplán farnosti Dubnica nad Váhom. Bol som vtedy štvrták na dubnickom gymnáziu (1980). Napriek tomu, že ma zaskočil, odpovedal som mu niečo v zmysle: „Aj áno.“ Prečo ma vtedy zaskočil? Museli by ste ma poznať ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)

Miništrovať som začal ako 5-6 ročný vo vrútockom kostole. Keď sme sa presťahovali do Novej Dubnice, z trucu som miništrovať odmietal. Na náboženstve ma to nebavilo, aj tam som prestal chodiť. Do kostola v nedeľu som chodieval, to áno. Ale skúste v tom veku (žiak ZŠ) nejsť, keď ide celá rodina a idete autom! Pozn. Moskvič 429 kombi, prezývaný aj Leninove sane.

Bolo však kopec vecí, ktoré ma vtedy bavili. Na prvom mieste Dychový orchester mladých mesta Nová Dubnica. Hral som v ňom na klarinete od jeho vzniku. S dychovou hudbou sme už ako deti precestovali Slovensko, Čechy, Poľsko, NDR. Štefan Baláž, zakladateľ a dirigent orchestra, bol pre nás ako druhý otec. Keď som pred pár rokmi kázal na jeho pohrebe, medzi iným som povedal: „Sú ľudia, s ktorými sa chcem v nebi určite stretnúť. Štefan Baláž patrí medzi nich!“ Ako jeho bývalých žiakov nás pozvali i na kar. Sedeli sme, spomínali a jedna spoločná myšlienka akosi stále rezonovala: hoci nebol bez chýb (a kto z nás je?), v tej hroznej dobe robil pre nás všetko, čo bolo v jeho silách!

Druhou mojou vášňou bol v tom čase fotoaparát. Mal som zrkadlovku Zenit E s 58 mm objektívom Helios (birmovný dar). Hodiny a hodiny som trávil doma v kúpeľni, z ktorej bola, vďaka otcovmu zväčšováku a výbave, celkom fajn fotokomora. Po maturite som si z prvých výplat našetril na Prakticu MTL 5 s 50 mm objektívom Tessar! Na II. ZDŠ v Novej Dubnici som začal viesť fotoamatérsky krúžok.

Mojou treťou vášňou bol slaboprúd a zvuk. Letovačka sa stala akýmsi predĺžením mojej pravej ruky. Všade, kam som sa dostal, sa pod moju správu veľmi rýchlo dostalo všetko tam dostupné ozvučovacie zariadenie. Dodnes si spomínam na legendárny zosilovač MV3 (elektrónkový, 12W, ozvučovali sme ním basgitaru) alebo na Music 130 s magickým okom a so štyrmi EL 34, či na celotranzistorový, takmer nezničiteľný TW 120, mikrofóny AMD 460 ...

S odstupom času tú Tónovu otázku tak trochu chápem. V časoch jeho kaplánovania v Dubnici nad Váhom som pod vplyvom kamaráta Roba Polanského na sväté omše chodieval takmer každý večer. Po kladnej odpovedi ma vzal za našim pánom dekanom Jozefom Čakánkom. On mi dohodol duchovné vedenie u Jozefa Kaisera v Dolnej Súči. Pozn. obaja boli saleziáni, ale to sa v tých časoch „nesmelo“ vedieť.

Prvou podmienkou Don Kaisera bolo: „Keď sa chceš pripravovať na kňazstvo, potrebuješ viac času. Dychovka Ti ho veľa uberá!“ Šiel som za riaditeľom Balážom a oznámil som mu, že odchádzam z orchestra. Nechápavo sa na mňa pozeral. Po polroku som prestal chodiť na duchovné vedenie a do dychovky som sa vrátil.

Otázka kam VŠ sa vyriešila jednoducho. Na FAMU do Prahy (fotografia, kamera) ma to síce ťahalo najviac, ale ako „chlapec z vidieka“ som si netrúfol ani podať prihlášku. A teológia? Riaditeľ nášho gymnázia si ma pozval na „koberček“ a „nenápadne“ mi naznačil, že ak si dám prihlášku na teológiu, môžem prípadne i nezmaturovať ... nebol som ani disident, ani hrdina ... ani výborný študent. Pozn. bolo mi to ľúto, celé 4 roky na gymnáziu sme mali nadštandardný vzťah. Mal som rád jeho: „Drobný, na 2. poschodí nefungujú zvončeky“, či „v zborovni nefunguje školský rozhlas“ ...

Na elektrotechniku do Bratislavy ma nevzali. Nastúpil som do ZŤS EVÚ Nová Dubnica ako robotník – vodič východonemeckého „zázraku“ IFA Multicar, ľudovo nazývaného „multikára“ (naši automechanici ho volali „Hilterova pomsta“). Po pár mesiacoch, už ako diagnostikovaný reumatik – bechterevik, som bol preradený za asistenta nákupcu náradia. Tým sa pre mňa začal nádherný, bezstarostný život. Mal som robotu, ktorá ma veľmi nevyčerpávala, tak som sa mohol venovať záľubám. Fotografovanie a dychový orchester som už spomínal.

Nespomínal som ale Hi-Fi klub! To bolo miesto, kde som mal prístup ku kvalitnejšej ozvučovacej i záznamovej audiotechnike, k diaprojektorom. Stretávali sme sa takmer každý večer. Tvorili sme tzv. audiovizuálne programy (boli to komponované pásma zložené z diapozitívov a zo zvukového záznamu), s ktorými sme chodili súťažiť na FAT, čiže Festivaly audiovizuálnej tvorby. Pripravovali sme tzv. posluchové diskotéky, ktoré sme volali Disconoviny (predstavte si kinosálu, v ktorej znie kvalitná reprodukovaná hudba ilustrovaná diapozitívmi a ľudia netancujú, ale sedia a počúvajú). Tie nám však všemocná strana asi po 20. vydaní zatrhla, lebo sme vraj hrali málo socialistickej produkcie.

S kamarátmi Milošom (Čimo), Ferom (Uto) a Janou sme čoby TOZVB (technicko-organizačný zabezpečovatelia všetkých blbín) pod hlavičkou Pionierskej organizácie organizovali komponované show programy pre deti, súťaže v speve (so živou kapelou! Svetelné efekty vlastnoručne vyrábal neskorší „zvonec“ z Fun rádia), súťaže v choreografiách diskotékových tancov ... v rámci malého mestečka, akým Nová Dubnica bola, sme sa vlastne celkom slušne spolupodieľali na tvorbe kultúry.

Rok po maturite som si prihlášku na teológiu dal. Neprijali ma a nádherný, bezstarostný život pokračoval. Prešlo pár rokov. Dekanom teologickej fakulty sa stal kňaz, ktorý ma dobre poznal, Mons. Štefan Janega. Odkázal mi, že ak chcem ísť na teológiu, nech si podám prihlášku znovu ...
 

Juraj Drobný

Juraj Drobný

Bloger 
  • Počet článkov:  357
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík:  Príbehy fotografiíTrochu o mojom kňazstveTrochu o tom, čo mi napadloTrochu aj o viereTrochu o životeTrochu o túlaní saTrochu o knihách, ktoré mám ráTrochu o všeličomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu