Niekam nás chcel zobrať. A vraj tam má byť nádherne. A majú tam byť skaly. Len dúfam, že nezabudol na to, kvôli čomu sa po troch týždňoch do Samporu vraciam.
"Kalamárka, niekedy i pod názvom Chrapková Či Hrabková, je jednou z najdlhšie známych archeologických lokalít stredného Slovenska, záujem o ňu bol už v 19. storočí. Novodobý výskum potvrdil viacnásobné osídlenie lokality od neskorej doby bronzovej, cez dobu halštatskú, laténsku, rímsku, obdobie sťahovania národov až po včasný stredovek." To som sa dočítal tu.
V nedeľu ráno som zvažoval, či do auta nenaložiť lietadlo. Taký malý RC vetroň (pozn. na videu nie som ja, ale presne s takým modelom lietavam). Ak nás chce Jozef vziať ku skalám, bude chcieť liezť. A čo ja za ten čas? Snáď tam bude trochu priestoru, kde by sa dalo lietať.
"Náučný chodník Kalamárka. Kraj: Banskobystrický. Okres: Zvolen. Chránené územie: CHKO – BR Poľana, PP Kalamárka. Východisko: Detva – autobusová stanica (AS) alebo hlavné námestie. Trasa: Detva – dolina Detvianskeho potoka – Kalamárka a späť, náučný chodník je však lokalizovaný len okolo PP Kalamárka. Dĺžka: cca 500 m, len okolo Kalamárky. Čas prechodu: 10 min., s prehliadkou skalného útvaru 20 min. Zameranie a typ chodníka: archeologické, prírodovedné, samoobslužný, jednosmerný peší, letný, zimný." To sa píše tu.
RC model zostal doma. Vonku bolo horúco, klíma v aute príjemne chladila. V kláštornom kostole v Sampore však klímu nemajú. Kým skončila svätá omša, albu som mal úplne prepotenú. Hneď po obede sme s Jozefom nasadli do môjho auta, zvyšok výpravy do auta druhého. Pohli sme sa. Na porozprávanie sa (dôvod mojej návštevy) sme mali času presne toľko, koľko trvá cesta od kláštornej brány po "parkovisko" pri Kalamárke. Bolo to tak akurát.
"Máloktorý zo slovenských horolezcov vie, že aj v bezprostrednej blízkosti Zvolena sú vhodné cvičné skaly, ktoré mali priamy vplyv na vznik horolezeckého oddielu vo Zvolene. Základy pre tento náročný a veľmi krásny šport tu položili známi tatranskí horolezci Bezrouk a Izák. Už v r. 1930-1939 upozorňovali v turistických publikáciách na zvolenské cvičné skaly, pričom sa zamerali najmä na Kalamárku pod Poľanou, kde sú skutočne ideálne podmienky pre výcvik všetkých druhov lezenia." Ďalšie texty o Kalamárke pre lezcov sú tu, aj keď predpokladám, že oni to vedia oveľa lepšie, ako ja.
Chalani si vybrali lezeckú trasu, ktorú chceli vyliezť. Pod ňou vybalili svoje lezecké náčinie. Prvý liezol Jozef. A ja som si zatiaľ urobil zopár záberov svojim obitým mobilom.
Ak budete mať cestu okolo, zastavte sa. Kalamárka zato stojí. Pozn. akurát s RC vetroňom si tam nezalietate.
