Karol Wojtyła bol človekom nášho sveta. Udalosti, ktoré on zažíval, zažívali i naši rodičia a z veľkej časti i my: II. svetová vojna, budovanie komunistického "raja na zemi" bez Boha i hlboký nádych k slobode na konci 20. storočia. To všetko vo filme je. A ešte niečo navyše ...
Keď v istej situácii zaznie tvrdenie: "Viera dáva zmysel životu i smrti," môže sa zdať, že ide len obyčajnú katolícku poučku. V súvislosti s príbehmi ľudí okolo Wojtyłu však do vás tie slová odrazu začnú udierať ako nákova do kovadliny. Napríklad keď Karolov priateľ, kňaz Tomáš, povzbudzuje pred popravou nemeckého dôstojníka (odsúdeného za neuposlúchnutie rozkazu) a vzápätí je sám popravený. Alebo keď sa jeho priateľka Hanna stáva svedkom odvlečenie židovskej rodiny Klugerovcov a vraždy jedného zo spoločných priateľov, či vraždy židovskej huslistky, donútenej hrať počas nastupovania židov do transportu.
A niekde tam, uprostred vyčíňania fašistických okupantov, či neskôr "budovateľov svetlých zajtrajškov", to bola práve viera, ktorá dodávala ľuďom nádej. Nádej, že: "Fašizmus sa pominie, lebo zlo ničí samo seba. Ale ak nezvíťazí láska, vráti sa pod iným menom."
Karol - človek, ktorý zmenil náš svet. Človek, ktorý veril, že nie svojvôľa, ale sloboda darovaná Kristom, je hodnotou, za ktorú sa oplatí i zomrieť a ktorá jediná prinesie človeku šťastie.
Skúste si ten film pozrieť. Možno sa i vy párkrát rozrevete podobne, ako ja. A možno vám zostanie znieť v ušiach veta: "Každé zlo sa raz pominie, lebo zlo ničí samo seba. Ale ak nezvíťazí láska, vráti sa pod iným menom." Ako memento.
