Predstavte si teraz človeka, ktorý sa rozhodne byť dobrým strelcom zo vzduchovky. Trénuje streľbu hodiny a hodiny denne, študuje odbornú literatúru, sleduje svoju konkurenciu, radí sa s odborníkmi ... ak má talent a bude dostatočne vytrvalý, po čase sa musia dostaviť výsledky. Niečo také zvládnuť a vydržať by ale nemal šancu, pokiaľ by nemal srdce zapálené pre športovú streľbu!
A teraz si predstavte človeka, ktorý o sebe tvrdí, že je dobrým katolíkom, ale „trénovaniu“ katolíckeho života venuje týždenne tak max. 60 minút, odbornú literatúru neštuduje vôbec, ostatných katolíkov sleduje len z dôvodu vlastného sebauspokojenia: „Veď sú oveľa horší, ako ja!“, odborníkov rovno ignoruje. A to najpodstatnejšie, jeho srdce? To ani len netlie ...
Môj bývalý diecézny biskup Ján Chryzostom kardinál Korec raz na stretnutí mládeže v Považskej Bystrici povedal: „Prestaňme sa na kresťanov hrať, začnime nimi byť!“
Pozn. mojim zámerom nebolo pokúsiť sa stanoviť zopár kritérií pre posudzovanie katolíkov naokolo, ale stanoviť zopár kritérií pre posúdenie seba samého ...
