Kým si členovia rodiny naberali z hrnca i z pekáča, ozval sa otec opäť: "Vraj berú aj šťuky, v stredu na ne pôjdem, kto sa pridá?" "Ja, ja," ozvali sa chlapci, ktorí nalovili pstruhy na dnešnú večeru. Ešte im mlieko na brade poriadne neuschlo, no obaja si už svoju robotu zastanú: jeden v kováčskej vyhni a druhý pri hrnčiarskom kruhu. Mame, ani dievčatám sa na rybačku nechce. Aj tak budú mať dosť roboty okolo domu a hospodárstva.
Po večeri sa svorne usadili pri peci. Otec otvoril Sväté Písmo a pri svetle sviečok prečítal úryvok o slepom žobrákovi pri Jerichu. Chvíľu sa o žobrákoch rozprávali. Každý mal čo povedať: o tom, ako sused prichýlil rodinu, ktorá nemá kam ísť, o tom, že žobrákom treba pomáhať, i o tom, že na Vianoce bude jeden z žobrákov sedieť spolu s nimi pri stole.
Z rozhovoru prešli spontánne k modlitbe. Vlastnými slovami ďakovali i prosili dobrého Pána Boha za všetko, čo mali na srdci. Dokonca i tie najmenšie, ktoré takmer ešte nevedia rozprávať. Iba Matúško nepovedal nič, lebo on zatiaľ naozaj hovoriť nevie.
Kde bolo, tam bolo - včera večer na ranči Abeland bolo. Bol som tam i ja. A tie pstruhy s varenými zemiakmi boli vynikajúce!
