Skúsme si prečítať celý text, možno objavíme niečo, čo nám môže zostať skryté, ak vytrhneme citovanú vetu z kontextu.
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu. (Jn 3, 14-21)
Zdá sa, že človek 21. storočia nemá viditeľný problém ísť na svetlo. V súvislosti s citovaným textom by sa preto dalo usudzovať, že jeho skutky sú v podstate dobré. Ale s tým mám zase problém ja, akosi to nekorešponduje s mojou každodennou skutočnosťou.
Možno by kľúčom k riešeniu vznikajúceho rozporu mohlo byť Ježišovo varovanie: "Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou." (Lk 11, 35)
