Ako dieťa som knihy hltal. Doma sme mali aj náboženskú literatúru - pašovanú - a medzi knižkami i životopis svätej Márie Goretti s názvom Nebo nad močiarmi. Tak som s ňou stretol po prvýkrát. Plynúci čas však detaily príbehu spoľahlivo vymazal a mne zostala iba matná spomienka na dievčatko, ktoré zomrelo pri obrane čistoty a neskôr bolo vyhlásené za sväté. A čosi o tom, že jej vrah sa vo väzení obrátil.
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, pohľad od príjazdovej cesty
Keď lamačský farár Marek plánoval púť po stopách niektorých talianskych svätcov, okrem Assisi (František a Klára), Cascie (Rita), Ríma (Peter, Pavol, Filip Neri...) a Padovy (Anton, Leopold Mandič) zaradil do programu i Nettuno. To slovo mi vtedy nič nehovorilo. Marek len poznamenal: "Bazilika stojí priamo na pláži, veď uvidíte. A je tam pochovaná Mária Goretti."
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, pohľad z pláže
Mária Goretti sa narodila 16. októbra 1890 v Corinalde v Ancone ako druhé dieťa Asunnty a Luigiho. Tí, ktorí ju poznali, boli oslovovaní jej dobrotou a nie každodennou zbožnosťou. Jej otec bol farmár. Kvôli lacnejšiemu nájmu pôdy sa i so susedmi Serenelliovcami presťahovali do Ferrier di Conca, neďaleko Nettuna. Keď mala Mária desať rokov, otec zomiera na maláriu.
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, nádvorie
V roku 1902 sa ju syn Giovaniho Serenelliho, vtedy už známy výtržník Alessandro, pokúsil znásilniť. Najskôr ju prehováral, aby s ním šla dobrovoľne. Mária sa však bránila so slovami: "To je hriech. Boh to nechce." Keď sa začal správať násilnícky, ešte vykríkla: "Keď to urobíš, pôjdeš do pekla." Keďže sa stále bránila, v zúrivosti ju dobodal a utiekol. Mária však ani po 14 ranách nožom nebola mŕtva. Previezli ju do nemocnice v Nettune. Tu na druhý deň svojim zraneniam podľahla. Pred smrťou svojmu vrahovi Alessandrovi odpustila a vyslovila i pamätnú vetu: "Chcem ho mať v pri sebe nebi." Mala iba dvanásť rokov.
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, pohľad od príjazdovej cesty
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, hlavný oltár
Alessandro sa na súde bránil, že ho Mária provokovala. Tomu však nik neveril. Dostal 30 rokov. Vo väzení mal sen, že je v záhrade a Mária mu podáva kvety. Keď sa prebudil, všetko oľutoval a zmenil svoj život. Za dobré správanie ho po 27 rokoch prepustili. Keď bola Mária Goretti v roku 1950 vyhlásená za svätú, medzi státisícmi pútnikov bol i Alessandro. Za svätú ju vyhlásil pápež Pius XII. a predstavil ju mladým ako vzor.
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, oltár nad hrobom
Bazilika sv. Márie Goretti v Nettune, socha pod oltárom
Alessandro Serenelli ako záhradník, fotografia z múzea v Nettune (prefotená mobilom)
Alessandro Serenelli zomrel 6. mája 1970 kapucínskom kláštore v Macerate, región Marche. Dňa 5. mája 1961 napísal nasledujúce svedectvo, ktoré nám zanechal ako svoje duchovné dedičstvo:
"Mám takmer osemdesiat. Chystám sa na odchod. Keď sa pozriem späť, vidím že v mladosti som si vybral zlú cestu a tá ma viedla ku skaze. Moje konanie bolo ovplyvnené tlačou, masmédiami a zlými príkladmi, ktoré väčšina mladých nasledovala bez toho, aby sa nad nimi vôbec zamyslela. Robil som to isté. Nebál som sa. V mojej blízkosti síce bolo dosť veľkorysých a obetavých ľudí, tým som však nevenoval pozornosť, pretože násilnícky svet ma robil slepým a tlačil ma na nesprávnu cestu. Keď som mal dvadsať, spáchal som zločin z vášne. Teraz vidím, aké to bolo hrozné. Mária Goretti, už svätá, bola mojim dobrým anjelom, zoslaná Prozreteľnosťou, aby ma viedla a zachránila. Dodnes mi znejú v srdci slová jej napomínania a odpustenia. Modlila sa za mňa, prosila za svojho vraha. Nasledovalo tridsať rokov väzenia. Keby som bol starší, strávil by som vo väzení celý život. Prijal som odsúdenie, pretože to bola moja chyba. Malá Mária bola mojim svetlom, mojim ochrancom; s jej pomocou som dokázal prežiť 27 rokov vo väzení a po prepustení na slobodu som sa snažil žiť čestne. Bratia svätého Františka, kapucíni z Marche ma prijali vo svojom kláštore s anjelskou láskou nie ako sluhu, ale ako brata. Žijem s nimi už 24 rokov a teraz pokojne očakávam Božie objatie a aby som mohol byť pri svojom Anjelovi Strážnom a pri jej drahej matke Assunte. Dúfam, že tento list, ktorý píšem, môže byť poučením, aby sa človek vyhýbal zlu a vždy nasledoval správnu cestu, ako malé dieťa. Cítim, že náboženstvo so svojimi prikázaniami je niečím, bez čoho nemôžeme žiť, či skôr istotou, skutočnou silou v živote a jedinou bezpečnou cestou v akejkoľvek situácii, i v tej najbolestnejšej."
Medzičasom som si niečo prečítal, videl som životopisný film a navštívil Nettuno. Dvakrát. A Mária Goretti? Neprestávam žasnúť. Jej život oslovoval desiatky ľudí, jej mučenícka smrť a hrdinské odpustenie oslovuje milióny ľudí dodnes. A ja sa pri nej cítim strašne špinavý.
Zdroj: www.mariagoretti.org (Alexandrovo svedectvo), cs.wikipedia.org a www.zivotopisysvatych.sk (životopis Márie Goretti)
