O to viac som zaskočený poznaním, že i dnes žijú medzi nami ľudia, ktorí sa zaštiťujú frázami o modernosti a pokrokovosti.
Aby som uviedol veci na správnu mieru, nemám nič proti samotným pojmom moderný, či pokrokový. Osobne mám napríklad rád modernú populárnu hudbu, či pokrokové riešenia v oblasti výpočtovej techniky ☺ ...
Som ale zaskočený, keď sa pojmy moderný a pokrokový používajú ako isté „dogmy“ v oblasti hodnôt, foriem sociálnych vzťahov a pod., a keď sa používajú ako argumenty potvrdzujúce pozitívnu hodnotu daného javu, napr. v protiklade k pojmu tradičný v zmysle: „Je to moderné, je to pokrokové, tak je to určite správne!“
Začínam mať potom pocit, akoby sa tu odkiaľsi bralo presvedčenie, že iba človek „moderný“ a „pokrokový“ je vhodným človekom pre dobu, v ktorej žijeme. A to ma desí ...
Žijem na tejto planéte iba 45 rokov a osobných skúseností veľa nemám. Aj v histórii sa orientujem iba tak trošilinku. No i tá troška poznania ktorú mám mi potvrdzuje, že ani „modernosť“ a ani „pokrokovosť“ (podľa kritérií modernosti a pokrokovosti daného obdobia) nikdy nikomu nezaručili život šťastný, vnútorne pokojný a vyrovnaný.
A preto tvrdím, že ak chcem byť šťastný, nepotrebujem byť ani „moderný“ a ani „pokrokový“. Stačí mi mať čisté svedomie a niekoho, komu nie som ľahostajný ...
