Keď to celé prepuklo, moja prvá reakcia - aj vďaka nedávnej kauze františkáni - bola prudko emotívna: "Zase nám chcú niečo prišiť!"
Novinári sa však pričinili i o nejedno odhalenie špinavostí (napr. v politike) a tak sa mi začala natískať myšlienka: čo ak im ide o pravdu? Trošku som si na jednotlivé medializované prípady posvietil a zistil som, že stavajú na polopravdách, neznalosti, nepresných citáciách a vytŕhaní z kontextu a pod. Teória o hľadaní pravdy tak dostala vážne trhliny.
Ďalšia teória, ktorá sa natíska: médiá sa snažia zvýšiť svoju sledovanosť a čítanosť ponúknutím kauzy pedofília v Cirkvi s využitím faktu, že kopnúť si do Cirkvi máva vo verejnosti úspech. Takáto snaha by však bola krátkozraká - podľa mňa.
A čo ak chcú médiá pomôcť obetiam zneužívania a zabrániť ďalšiemu zneužívaniu medializovaním konkrétnych prípadov? Fajn, ale prečo potom vyťahujú iba prípady týkajúce sa katolíckych kňazov?
Mohol by som pokračovať ďalej, no už nechcem. Zneužitie čo len jediného nevinného bezbranného dieťaťa je strašným činom a bolestnou pravdou je, že v Cirkvi sa akýchto činov udialo oveľa viac, ako jeden. Ak to teraz schytáva - či už spravodlivo, alebo nespravodlivo - v istom zmysle si za to môže sama. Ale verím, že i táto udalosť ju bude viesť k očisteniu a že Ježišovo: "... poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí." (Jn 8,32) bude jedným z jej základných pravidiel, ktoré k tomu povedú.
"Tí, ktorí mali hlásať krásu Evanjelia, zlyhali na plnej čiare ..." mi napísala. Verná Kristovej radikálnej výzve: "Neodsudzujete ..." (Lk 6,37) ich však neodsudzuje. Neodsudzujem ani ja, ale padám na kolená a prosím o odpustenie. A viem, že nie som sám ...
