Všetko to a ešte kopec iného sa udialo počas tradičného víkendového pofestivalového stretnutia duší spriaznených a spoluorganizátorov hudobného festivalu Verí Pane na vyššie spomenutej chate. Zišlo sa nás tak - najskôr len traja - a potom viac. Koľko presne, to naozaj neviem. Viem len, že v sobotu na neskorý obed sme zjedli "francúzske zemiaky" z 10 kg zemiakov, 30 natvrdo uvarených vajec, klobás, kopy plátkového syra zaliatych zmesou 5 kyslých a 2 sladkých smotán s 5 rozmiešanými vajíčkami, troškou horčice a pretlačeného cesnaku. No zjedli: zaprášilo sa po nich!
Ono vo všeobecnosti sa tam dosť jedlo. Ako poznamenal šéf kapely Credo Miki: "Už viacej varíme a jeme, ako hráme. Asi to ide s vekom." Pozn. s mojim bratom piekli bravčové na sobotnú večeru. Bolo super a dojedali sme ho aj v nedeľu ráno. Čo doň ale okrem cesnaku dali, netuším ...
Čo sa samotného hrania týka, okrem Ursíniho 1000 izieb v Adelkinom podaní zneli československé hity gospelové i niegospelové, staré i nové (v piatok do pol štvrtej ráno a v sobotu do druhej).
A vonku padali farebné listy z farebných stromov a v krba praskalo drevo a pod Sidorovom sa vyvaľovali medvede (Bebe a Jerry, ktorí šli jednou z legendárnych Speakrových skratiek sa vrátili riadne vystrašení. Speaker, ktorý šiel inou skratkou, sa vrátil nešťastný, že si ich nestretol a nenafotil) ... a - bolo doma!
Lebo celé to stretnutie je každý rok vlastne o tom istom - o tom že nám je spolu dobre! Je to veľa a či málo? Hmm, ja osobne si myslím, že je to "predchuť neba".
V pondelok ráno naložil brat kamaráta s lezeckým výstrojom do auta a to lietadlo zniesli dolu.
