Dal som variť vodu s trochou soli a olivového oleja, lebo tak varím cestoviny vždy. Na panvicu som nalial ďalšiu dávku olivového oleja a nasypal trošku bylinkovej zmesi, priviezenej z Cascie.
Pozn. ak chcete môj recept zopakovať, môžete použiť bylinky podľa vlastnej chuti, ale s mierou.
Voda sa začínala zohrievať a ja som rozmýšľal, čo ďalej. V chladničke som našiel strúhaný parmezán, otvorené olivy a načaté balenie prosciutta z Lídlu, tým bolo o výslednej podobe cestovín rozhodnuté.
Voda ešte nevrela. Očistil a pretlačil som do pohára zo tri strúčky cesnaku so zámerom, že po večeri ho do seba dáko dostanem. Na panvicu som ho nasypať nechcel; čosi mi vraví, že cesnak tepelnou úpravou stráca kopec látok, ktoré by som do svojho organizmu rád dopravil a potom - cesnak z panvice zmizne raz dva, ale po celej fare je ho cítiť ešte i vtedy, keď už sme na mňam jedlo dávno zabudli.
Zrazu som dostal nápad: uvarené cestoviny som po scedení hodil na panvicu s olivovým olejom a onou zmesou byliniek, a odtiaľ rovno do misky. Prihodil som olivy, na kúsky natrhané prosciutto, pridal som pretlačený cesnak a celé som to posypal parmezánom. Príjemne pálivé nespoločenské cestoviny boli na svete a o chvíľu aj v mojom žalúdku.
Teraz sedím vo svojej izbe, ťukám do počítača, popíjam fantastické barikové Svätovavrinecké od Mira Dudu (2009) a je mi fajn. Požehnaný zvyšok tretej adventnej nedele - nedele radosti - priatelia.
