Na historickom pozadí obdobia Protektorátu Čiech a Moravy a atentátu na Heydricha rozohráva režisér príbehy jednotlivých postáv s takým majstrovstvom, až človeku padá sánka. Pohráva sa s emóciami diváka doslova ako mačka s myšou.
O dej samotný tu vlastne ani nejde. Ide o človeka, o stret jeho snov a túžob s prostredím, do ktorého narážajú, od ktorého sa odrážajú, či o ktoré sa rozbíjajú. S prostredím, ktoré je tvorené inými ľuďmi. To, čo je normálne, sa stáva absurdným a to, čo je absudrné, nomálnym.
Strih, kamera, réžia, zvuk, to všetko je svojbytné a funguje v takmer dokonalej jednote. Teda až na kasting. Aj keď - možno i kastingom (napr. Klára Melíšková) nás režisér provokuje zámerne.
Film skončil, potlesk divákov doznel a vo vzduchu zostáva visieť otázka: kde sú hranice človeka?
