Ak ma pamäť neklame, kdesi na úplnom začiatku (1990) bola Olinka Račková. Po novembri 1989 sa v Novej Dubnici začínali slúžiť sväté omše (kade-tade, kostola nebolo). Olinka zhromaždila okolo seba pár spevu chtivých detí a tak vznikol Boží šramot. Pozn. už si nepamätám, kto ten názov vymyslel, pamätám si však, že prišli ku mne na faru do Horných Kočkoviec a tam sme ich prvé piesne nahrali na kazetu. Potom sa mi na čas stratili z dohľadu.
Raz prišiel za mnou Marián Masár (frontman dnes už nehrajúcej kapely Trenčiansky bazár a vynikajúci zvukový majster) s novinkou: "Juraj, toto musíš počuť!" Začal mi hovoriť o novej podobe Božieho šramotu, vedeného chlapčaťom, ktoré poznám od jeho narodenia, klaviristom Jurajom Hortom.
Predstavte si dychovú sekciu (saxofón, trúbka a pozauna), gitaru, basgitaru, klavír, Jurajov hlas a štyri nádherné dievčenské vokály. A potom hudbu, akoby lietajúcu v čase. A obrovskú radosť z muzicírovania. Tak som ich zažil po prvýkrát na festivale Verím Pane v roku 2006. Ako šiel čas, Boží šramot menil zostavu a nahral svoj prvý album Tak zoznámme sa...
Na Trojkráľovom koncerte 2008 sa Juraj rozhodol predstaviť gospel, ako hudobný žáner a k tomu potreboval gospelový spevokol. Čo urobí malé chlapča, keď potrebuje spevokol a spevokolu niet? Založí ho! Tak vzniklo rodičovsko-kamarátske teleso, ktoré dnes spieva pod názvom The Gospel Family. Pozn. rodičovsko-kamarátske preto, lebo jeho členmi sú rodičia a priatelia členov kapely Boží šramot.
Pred samotným koncertom som sa trošku motal v zákulisí. Stretával som kamarátov z detstva, dnes už otcov, či starých otcov a maminy, či staré maminy. Kedysi, za Don Čakánka SDB, sme spolu miništrovávali v Dubnici nad Váhom, chodievali na stretká.
Narazil som na kamaráta Milana Horta s manželkou Jankou. Lídrom oboch hudobných telies je práve ich syn Juraj. Peťo, ďalší z ich synov, celý večer moderoval a Anička, ich dcéra, je speváčkou Božieho šramotu. Stretol som i trombónistu kapely Peťa Masára a jeho synov, bubeníka Mareka a trubkára Martina. Peťovho brata, zvukového majstra Mariána, som našiel za mixážnym pultom a Majovu dcéru Lucku, jednu z troch speváčok Božieho šramotu, rovno pod pódiom. Objavil som i Mariánových spoluhráčov z Trenčianskeho bazáru: Ivan Klánek hrá v kapele na basgitaru a Ľuboš Vančo na gitary. Ľubošova manželka Janka je zase sólistkou The Gospel Family. Na saxofónistu Ľuboša Vrzoňa a poslednú z trojice speváčok kapely Ivku Šedíkovú som narazil opäť v zákulisí...
A mohol by som pokračovať vo vymenovávaní členov The Gospel Family, ale už nebudem. Dôvod je prozaický, je ich viac, než si moja sklerotická pamäť dokáže spomenúť. (Áno, Evi, teba si pamätám, aj Roba. Aj Robovu manželku. Aj "Šimona". Aj Emila a jeho synov. Aj Ľuba s manželkou Jankou. Aj Vlada. Aj...)
Že Trojkráľový koncert stál za to, som napísal už v perexe. Problémom je, že pod slovným spojením "stál za to" si človek môže predstaviť všeličo. V tomto prípade teda dopĺňam, že bol fantastický! A keď si uvedomím, že za tým všetkým stojí len jedno malého chlapča so svojimi snami... Pozn. ja viem, ono chlapča je dnes už mladoženáč, ale i tak. Kiež by sme mali na Slovensku takýchto "chlapčiat" čo najviac.
