Ak by som bol šikovnejší, mohol by som na to ísť inak. Cez volených zástupcov v parlamente navrhnem paragraf: „Pokiaľ majiteľ prenajme pozemok podnikateľskému subjektu a nie je spokojný s výškou dohodnutého nájomného, má právo vyrovnať si odhadovanú stratu v naturáliách.“ Potom budem môcť chodiť na družstevnú ďatelinu verejne. Alebo nie?
Mám pocit, že práve toto sa v našich vyspelých demokraciách deje, teda že hlasovanie o základných mravných princípoch (o zmene zla na dobro) sa považuje za legitímne. Za legitímne sa začína považovať i následné vnucovanie takéhoto nového "dobra" ostatným. A hoci sa argumentuje tými najľudomilnejšími dôvodmi, v princípe ide vždy o obyčajné sebectvo.
Podľa mňa krádež zostane krádežou, aj keby sme ju nazvali "vyrovnaním odhadovanej straty" a Európsky parlament odhlasuje, že to krádežou nie je. Podobne eutanázia zostáva vraždou, sex pred manželstvom, či mimo manželstva neverou a nevera zlom, aj keby sa verejná mienka na hlavu postavila. Zlom zostávajú ohováranie, osočovanie, či dokonca krivé obvinenie, aj keď sa skrývajú sa pod nálepkou bulvár, či investigatívna žurnalistika. Pozn. nemám nič proti serióznej investigatívnej žurnalistike.
Ako veriaci katolík sa môžem slobodne rozhodnúť "ukradnúť ďatelinu". A žiaľ, stáva sa mi to. Nebudem však tvrdiť, že krádež zlom nie je a nebudem sa domáhať, aby mi to niekto odhlasoval.
