Na pódiu sa voľne povaľoval plátenný širáčik spoluorganizátora a osvetľovacieho technika Paľa, tak som si ho nasadil s ironickou poznámočkou: „Je mladší, vydrží!“
Po koncerte sme sa vrátili do Katolíckeho domu, ktorý počas trvania festivalu slúži ako naša základňa. Šiel som za Paľom, vrátiť mu jeho prikrývku na hlavu a on zareagoval: “To nie je môj širák!“ Zostal som zaskočený ...
Keďže do záveru festivalu sa mi pôvodného majiteľa vypátrať nepodarilo, béžový širáčik zostal na mojej hlave. Je mi trošičku tesný, ale prirástol mi k srdcu. Zvláštne, taký malý kúsok plátna. Prešiel so mnou Keňu, prepotil som ho na Roháčskych plesách a naposledy ma chránil pred slnkom v Kambodži ...
Týmto krátkym rozprávaním sa chcem poďakovať neznámemu "darcovi" za milý darček ☺
To na mojej hlave je spomínaný širáčik, vedľa mňa priateľ a spoluorganizátor VP Jozef
a v tom krígli predo mnou je moja káva ...
