Pretože ju už poznám nejaký ten piatok a viem, že sa to stalo iba pár dní potom, ako sa rozišiel s inou, odpísal som: "Znovu sa zamiloval? Hmm, koľko krát sa to stalo mne a tu som! Keby som sa mal podriadiť diktátu hormónov, už dávno nie som kňazom! Keby sa každý manžel, či manželka podriadili diktátu hormónov, tak moji rodičia by v roku 2001 neslávili 40 výročie sobáša. Keby ... škoda hovoriť."
Mamina s otcom prežili spolu v dobrom i zlom desiatky rokov a vychovali päť detí: mňa a mojich štyroch súrodencov. Myslieť si, že boli imúnni voči mužom (mamina) a ženám (otec) vo svojom okolí a že sa od sobáša nikdy do nikoho nezamilovali, by bolo veľmi naivné. Pozn. mamina nám o tom dačo hovorila ;-)
Čo ich celé tie roky držalo pri sebe? Viera v Boha? Pocit zodpovednosti za deti? Zvyk? Nátlak okolia? Manželský život? ... Nie. To, čo mojich rodičov držalo pri sebe, sa volá láska.
Škoda len, že ju mnohí už takmer vôbec nepoznajú.
