V onen deň, 25. septembra 2012, som spolu so skupinou pútnikov zo Slovenska priletel do Tel Avivu. Po krátkej zastávke v Ein Karem sme dorazili do Betlehema.
Úzke uličky plné áut a ľudí. A pútnikov. Na autách otvorené okná, cez ktoré neznie anglo-americká hudba. Troj, či štvorročné deti sediace na kolenách svojich šoférujúcich oteckov. Idete buď do kopca, alebo dolu kopcom. "Ďuro, veď si tu už raz bol, spomínaj," napomínam v duchu sám seba. Nepomáha. Po návrate z krátkej nočnej prechádzky si dávam pivo a idem spať.
Nový deň mi priniesol hummus na raňajky a s ním akoby sa čosi naštartovalo. Ja neviem, šťastie? Blbosť. V Betleheme som si v to ráno našiel svoj Betlehem a prichádzajúce minúty a hodiny a dni mi ho ponúkali vždy v inej konšetlácii, vždy z iného uhla pohľadu, ako kaleidoskop. Každú chvíľu iný, vždy však fascinujúci. Jaskyňa mlieka, adorujúce sestry, spolužiak Maroš Ondrejka, ktorý nás sprevádzal, jaskyňa na Poli pastierov, v ktorej som koncelebroval svätú omšu pri svojej prvej návšteve tohto domu chleba, či domu mäsa, ako znejú preklady názvu mesta Dávidovho, ležiaceho na dohľad od Jeruzalema.
V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: "Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: "Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle." (Lk 2, 8-14)
Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: "Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán." Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. (Lk 2, 15-20)
Vianoce milujem a tu, na malom kúsku zeme obývanom zväčša moslimami, sú Vianoce každý deň. Každý deň po večeri sme sa s malou skupinkou mne blízkych pútnikov (väčšinou z Lamača) túlali úzkymi uličkami, uskakujúc pred vrčiacimi autami a zastavujúc sa v otvorených obchodíkoch. Cesta nás nakoniec vždy zaviedla k Bazilike Narodenia.
Len múr nás oddeľoval od miesta, kde sa v onú Svätú noc stretlo nebo so zemou. Miesta označeného hviezdou. Múr? To len my ľudia staviame múry rozdelenia. Chceme oddeliť človeka od človeka, človeka od Boha. Múry, ktoré vôbec nemusia byť z kameňa.
Na Vianoce sa nebo stretlo so zemou. Všemocný Boh sa stal bezmocným Dieťaťom a odovzdal sa do našich rúk. Ak chcem, onen bod stretnutia, onú hviezdu z jaskynky narodenia si môžem odniesť vo svojom srdci. A múry sa začnú chvieť. Chcem? Mať Vianoce v srdci každý deň.
Cestou nazad do hotela sme sa vždy zastavili vo Vianočnom obchodíku, plnom anjelov a Jezuliatok, jeruzalemských krížov, Svätých rodín a oslíkov, plnom betlehemov. Jeden z nich mám dnes so svojej izbe.
Vždy ráno ma zobudil muezín. Na chvíľu, potom som opäť zaspal a Betlehem sa zatiaľ prebúdzal do nového vianočného dňa.
Kráčali sme prázdnymi ulicami v nádeji, že jaskynka Narodenia bude o šiestej otvorená a my sa do nej dostaneme bez dlhého čakania v rade a budeme sa v nej môcť pomodliť ranné chvály. Bola. Teda otvorená. Bazilika. Aj prázdna bola, až na jednu pani, ktorá umývala podlahu. A na pár mníchov, ktorí nás so slovíčkom "heš" vypoklonkovali von.
Stačilo pár dní a v Betleheme som sa cítil ako doma. Nechcelo sa mi odchádzať a chce sa mi vrátiť.
Zase sa Boh a človek stretnú, stretnú sa prudko a či nežne,
či sa ich cesty kolmo pretnú, či pobežia snáď rovnobežne.
Alebo v jednu cestu splynú a človek svoj smer s Božím spojí,
kým Boh na seba vezme vinu a ranu po nej krvou zhojí.
Sú Vianoce a je tu spása. Sú Vianoce a je tu spása.
Hriešnika milosť vyobjíma, na zem sa vracia rajská krása,
čo zničil hriech, bo ten je zima, ten je zima.
Hriech to je tma a preto za tmy sa narodilo Božie Svetlo,
oznámiť ľuďom, že sú bratmi, by so srdcom sa srdce stretlo.
A tak sa Boh a človek stretnú, stretnú sa prudko a či nežne,
či sa ich cesty kolmo pretnú, či pobežia snáď rovnobežne.
Sú Vianoce a je tu spása. Sú Vianoce a je tu spása.
Hriešnika milosť vyobjíma, na zem sa vracia rajská krása,
čo zničil hriech, bo ten je zima, ten je zima.
Pieseň Sú Vianoce z albumu ...vianočne - Atlanta a Kompromis (2002)
