Jeho konanie neušlo správcovi lesa: "Pane, chcem vás upozorniť, že pílite konár, na ktorom sedíte. Keď ho odpílite, spadnete a ublížite si."
Onen človek si správcu lesa vypočul, no píliť neprestal: "Obyčajný lesák, čo ten rozumie mojej túžbe po nezávislých tvaroch? A vôbec, som slobodný človek, nikto mi nebude určovať, ako si mám odpíliť konár!"
S boľavou grimasou sa pozbieral zo zeme. Pozrel na odpílený konár, odrazu vyzeral celkom obyčajne. Vtom sa zarazil: "Ako to, že som spadol?" Prechádzal v duchu možnosť za možnosťou. Žeby mohol mať pravdu obyčajný lesák, mu však ani na um nezišlo. Keď na nič rozumné neprišiel, pobral sa ďalej, aby našiel inšpiráciu v inom konári, ktorý si pod sebou podpíli.
Dopočuli sa o tom ľudia. Konanie správcu lesa ich rozhorčilo. I sa vybrali bojovať za právo človeka píliť si konár slobodne, bez netolerantných slovných útokov zo strany lesníkov.
A správca lesa len nechápavo krútil hlavou.
