Pozn. spomínanej dišpute som sa už na blogu venoval (tu). Je však pre mňa natoľko inšpiratívna, že mi nedá nevrátiť sa k nej.
V istom momente dostal otázku: "Či vidíš, Filozof, obdivuhodný zázrak, ako Boží prorok Mohamed priniesol nám od Boha blahozvesť a obrátil mnoho ľudí? A my všetci sa pridŕžame jeho zákona a v ničom ho neprestupujeme. No vy, kresťania, zachovávate zákon vášho proroka, Krista, ale jeden tak, druhý inak, ako to komu z vás vyhovuje, toho sa držíte a tak robíte."
Konštantín na to odpovedal: "Náš Boh je ako morská hlbina. Prorok o ňom hovorí: ´Kto vyrozpráva jeho pôvod? Lebo ho vyťali zo zeme živých´ (Iz 53, 8). Preto sa mnohí púšťajú na tú hlbinu, aby ho hľadali. Silní duchom s jeho pomocou ju preplávajú a navracajú sa s bohatstvom múdrosti. No zo slabých a tých, čo sa pokúšajú prejsť v bútľavých koráboch, jedni sa potápajú a druhí len ťažko vydychujú, zmietajúc sa v bezmocnej lenivosti. Vaše more je však úzke a pohodlné, a každý ho môže prekročiť, malý i veľký, lebo nepresahuje ľudskú obyčaj, lež toho sa drží, čo každý môže urobiť. A nič vám nezakázal. Lebo keď nespútal vo vás hnev a žiadostivosť, ale popustil, do akej priepasti vás vrhá?! Múdry nech to porozumie!"
Potom nasleduje kľúčový text: "Kristus však nie je taký, ale on dvíha ťažké zdola nahor; vierou a Božou milosťou učí človeka. Lebo ako Stvoriteľ všetkého stvoril medzi anjelmi a zvieratami človeka, rečou a umom ho oddeliac od zvierat, hnevom a zmyselnosťou však od anjelov. A ku ktorej časti sa ktokoľvek priblíži, tak má účasť na vyšších alebo nižších bytostiach."
Takže podľa mňa aj preto pôst, ako vedome použitý prostriedok na zvládnutie "hnevu a zmyselosti", o ktorých hovorí Filozof. Pôst, teda - dobrovoľné zrieknutie sa jedla alebo iných pôžitkov, ktorého cieľ je duchovný.
Citované z publikácie Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Štefan Vragaš, Matica slovenská 1994
