O svojom kňazstve som už písal tu, tu, tu, tu ... aj tu. V skratke, nebol som práve najvzornejším študentom - bohoslovcom. Pol roka pred kňazskou vysviackou som sa dostal do krízy povolania i viery. Tesne pred vysviackou však zmizla a odvtedy mám 100% istotu, že ma Boh do kňazstva volá!
Ja viem, ako kňaz som nebol vždy verným Kristovým nasledovníkom (viacerí z vás o tom viete svoje). Niektorým som dokonca ublížil! Je mi to veľmi ľúto, ale čas nevrátim. A tak prosím o odpustenie a modlím sa, aby Boh uzdravil zranenia, ktoré som svojim konaním spôsobil.
Moje zlyhania by mali byť znamením, že biskup urobil chybu, keď ma vysvätil? Nemyslím. Pre mňa sú skôr upozornením, že i ako kňaz som predovšetkým človekom so všetkým, čo k tomu patrí a že bez Krista nedokážem urobiť nič (Jn 15,5).
Pred dvadsiatimi rokmi, presne 17. júna 1989 som sa stal kňazom a dodnes som za tento dar Bohu vďačný.
