Keď sme sa 1. septembra rozprávali s Luckou o svojich snoch, netušil som, že v priebehu necelých troch mesiacov budem v rukách držať svoju knižku, voňajúcu novotou. Stalo sa.
Na jej predstavenie "svetu" som si vybral už spomínanú Malú sálu bratislavského UPécé, prezývanú -2ka. Že som prostredníctvom FB pozval všetkých "prikliknutých friendov", ktorých je asi tisíc a že v -2ke je len 80 miest na sedenie, v tom som problém nevidel.
Videl som ho však v niečom inom: príde maximálne 80 ľudí, Metelica im zahrá pár piesní, ja im ukážem knižku a ... a čo bude ďalej? Ako som uvažoval, vletel mi do rany náš (TV LUX) externý moderátor Paľo Danko, inak tiež učiteľ chémie a šéf tanečného divadla ATak. "Pali, odmoderoval by si prezentáciu mojej knižky?", šiel som rovno na vec. "Ako si to predstavuješ?", kontroval Paľo. "Ja? Nijako. To nechávam na teba."
Toho 14. decembra hrala Metelica. Paľo čítal úryvky z textov, pozýval si hostí, ktorí sa na knižke podieľali, či o ktorých v nej píšem, predviedol krátku dramatizáciu príbehu o deťoch v Kambodži. Sedel som úplne vzadu, sledoval dianie tam vpredu a bolo mi tak akosi zvláštne na duši.
Paľo si ku sebe zavolal i vydavateľku knižky a medzi iným sa jej spýtal: "Lucia, prečo si sa rozhodla vydať Ďurovi knižku?" Odpovedala: "Priatelia by si mali pomáhať plniť sny."
