Prostitútka, Fico a ja

Rozhodol som sa zaloviť vo svojej deravej pamäti (lebo to bolo už poriadne dávno) a vylovené zavesiť v podobe príspevku na blog.

Ako prvý sa mi vynára telefonát produkčnej z TV Markíza s prosbou, ktorá znela asi takto: „Pán Drobný, hľadáme kňaza do diskusnej relácii o prostitúcii, prídete?“ Len som zahabkal čosi v zmysle: „Prečo ja?“ Jej odpoveď: „Každý kňaz, ktorého sme oslovili, nám odmietol a na vás nám dal kontakt pán Horňák.“ Povedal som si, že Ľuba (klávesák kapely Elán, vtedy moderátor relácie Fayn) nesklamem a pôjdem.

Obliekol som si oblek (obleky neznášam) a prišiel som do danej TV. Pred štúdiom už pár ľudí čakalo. I „živá prostitútka“. To mnou dosť zakývalo, lebo dovtedy som nikdy nebol tak blízko ženy, živiacej sa vraj „najstarším remeslom“.

V štúdiu nás usadili do polkruhu okolo stola. Nepamätám si už, koľko nás bolo. Spomínam si len na akéhosi pána podnikateľa, na pána (vtedy poslanca) Róberta Fica, na tú prostitútku a na pani redaktorku - moderátorku Eriku Vincourekovú.

Beseda začala. Stále som sa nedokázal zbaviť napätia a tak som len počúval. Čím dlhšie som počúval, tým viac som žasol. Ukázalo sa, že témou je naozaj prostitúcia, presnejšie – čo spraviť, aby štát neprichádzal o dane z tejto „podnikateľskej“ činnosti a ako chrániť „klientov sexuálnych pracovníčok“ pred nakazením.

Vpadol som do diskusie s poznámkou, že mám pocit, akoby som bol na Marse. Bavíme sa tu o žene ako o spotrebnom tovare a nie ako o ľudskej bytosti!? Na to niekto (tuším to bol práve pán Fico) poznamenal niečo v zmysle: „Je naivné si myslieť, že prostitúcia zmizne a preto treba hľadať praktické riešenie problému, napríklad: stiahnuť všetky prostitútky z ulíc do verejných domov.“ Pozn. ten citát je parafráza, keďže presné znenie si nepamätám.

A samotná prostitútka? Vypadlo z nej, že je katolíčka, že má tri deti a pridala sa na moju stranu. A tak sme tam sedeli: ja a prostitútka na jednej strane barikády a proti nám zvyšok diskutujúcich v štúdiu, vrátane moderátorky.

Po odvysielaní relácie som bol chvíľu “populárny“, ale to všetko už dávno odniesol čas. A nebyť Maťovej pripomienky, ktorou chcel ilustrovať svoju skúsenosť, že komerčné médiá majú záujem o náboženstvo, vieru a Cirkev len vtedy, ak ide o bulvárnu či škandalóznu tému, ktovie kedy by som si na túto príhodu spomenul.  Pozn. odvtedy ma už do podobnej diskusie nikto nezavolal.