Prostitútka, Fico a ja ... pokus o epilóg

Motív, pre ktorý som napísal príspevok „Prostitútka, Fico a ja“ bol úplne prozaický: kolega Maťo na programe Moja misia v Martine pripomenul udalosť z môjho života a ja som si povedal, že sa o ten zážitok podelím. Nič iné v tom nebolo ... len takú maličkú provokáciu som si neodpustil – nadpis

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (11)

Viem, prostitúcia tu bola. Aj je. Aj bude. Ale obviňovať za ňu ženy? To je podľa mňa omyl v osobe páchateľa! Lebo ak by nebol dopyt, nebola by ani ponuka ...

Pre mňa základná otázka znie: som majiteľom seba samého preto, lebo som sa zaslúžil o svoje bytie (o svoju existenciu)? „Zarobil“ som si naň? Alebo som svoje bytie dostal (od prírody, od náhody, od rodičov, od Boha ... doplňte si, čo chcete). Ak akceptujem fakt, že som svoje bytie dostal, okrem poďakovania sa, celkom prirodzene sa pýtam darcu bytia – prečo?

Odpovedí môže byť veľa. Aj odpoveď: „Čo za nezmyselnú otázku tu kladieš?“ je legitímnou odpoveďou. Mne sa ale vôbec nepáči. Oveľa viac, vlastne najviac sa mi páči odpoveď: „Dal som Ti Tvoje bytie, lebo Ťa milujem.“

Ja viem, tá veta môže znieť ako nezmysel. Ale ak som ochotný akceptovať, že pokiaľ niečomu teraz nerozumiem, nemusí to automaticky znamenať, že ide blbosť, a ak som ochotný akceptovať, že srdce má často úplne inú logiku, ako hlava, potom tá veta až tak nezmyselná byť nemusí. Mne tá veta dáva chuť žiť!

Dostal som svoje bytie, svoj život, ako dar z lásky. Som milovaný a v očiach milujúceho Boha mám nekonečnú cenu (podobne, ako milovaná dievčina má nekonečnú cenu v očiach milujúceho chlapca – teda – mala by mať! A malo by to byť vzájomné.).

Pod zorným uhlom tu napísaného (hoci veľmi stručne a zjednodušene) sa potom pýtam: je žena ľudskou bytosťou, majúcou svoju ľudskú dôstojnosť v celej svojej ľudskej integrite? Alebo je iba spotrebným tovarom?

Ak som milovaný, učím sa postupne milovať to, čo miluje ona. Ak som Bohom milovaný, učím sa postupne milovať to, čo miluje Boh. Učím sa napríklad vidieť v každom človeku Bohom milovaného Človeka aj vtedy, keď ten človek nevidí, alebo nechce vidieť Človeka ani sám v sebe. To je podľa mňa Boží spôsob a mne sa veľmi páči (aj keď s jeho realizáciu mám isté problémy).

Ako kresťanovi a kňazovi mi Ježiš hovorí: "Mýtnici a prostitútky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21,31). Čím viac sa ponáram do hĺbky tohto kontroverzného tvrdenia, tým viac žasnem nad hĺbkou Božej lásky a moje slová mi pripadajú ako prázdne tliachanie. Keďže však nie som Boh a nedokážem sa vyjadrovať tak, ako On, aspoň prostredníctvom tliachania som sa pokúsil vypovedať, ako to celé vidím a hlavne cítim ja.