Komu Ježiš adresoval tieto tvrdé slová? Veľkňazom a starším ľudu – teda náboženským predstaviteľom vyvoleného národa.
Reagoval tak na ich obvinenia z toho, že koná inak, ako „sa patrí“ na zbožného žida. Nedá mi, aby som tu neuverejnil priebeh celej kauzy, ako ju zachytil evanjelista svätý Matúš:
„Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice a povedal im: "Napísané je: "Môj dom sa bude volať domom modlitby." A vy z neho robíte lotrovský pelech." V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: "Hosanna synovi Dávidovmu!", nahnevali sa a povedali mu: "Počuješ, čo títo hovoria?" Ježiš im odvetil: "Pravdaže. Nikdy ste nečítali: "Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu." (Mt 21, 12-16)
Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?" Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba; či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: "Z neba," povie nám: "Prečo ste mu teda neuverili?" Ale ak povieme: "Od ľudí," máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (Mt 21, 23-27)
"Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: "Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!" Ale on odpovedal: "Nechce sa mi." No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: "Idem, pane!" Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten prvý." Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu." (Mt 21, 28-32)
T ento príbeh veľmi intenzívne zasahuje do môjho kňazského života. Pretože - to Ježiš mne hovorí: „Pozor, Ďuro! Tvrdíš, že si mi uveril, tak podľa toho aj ži! Lebo i tá posledná prostitútka je mi milšia, ako 99 kňazov, čo si o sebe myslia, akí sú super! A pozor, Ďuro! Práve ona Ťa môže predísť do Božieho kráľovstva ...“
Ja viem, nie vždy sa mi to darí tak, ako by som chcel, či mal. Nie vždy správne "prečítam" situáciu, v ktorej sa ocitnem. Nie vždy zareagujem tak, ako by mal zareagovať Kristov kňaz. Občas som ako "národný podnik Sľubotechna" - nasľubujem toľko, že potom nestíham svoje sľuby plniť. Bývam utáraný a moje slová vedia i zraniť. Keď ma niekto vyruší z môjho „kľudu“, prvou reakciu býva často "zavrčanie". Možno pohoršujem okolie i tým, že ľudí, len trošku mladších odo mňa, často volám deti moje, alebo miláčikovia. A že šesť takýchto "detí" mi hovorí dedo a ja im vnúčatká moje ... ale - snažím sa byť tu pre tých, ku ktorým ma On posiela. Je to málo?
Ľudia, medzi ktorými žijem, môžu posúdiť, nakoľko sa mi to darí. Svojimi postrehmi mi môžu pomôcť odhaliť problémy, ktoré momentálne nevidím. Ale naozaj relevantne posúdiť môj život - to môže iba Ježiš ...
Reprodukciu obrazu El Greca Pokánie Márie Magdalény do perexu som stiahol tu - http://www.artchive.com/
