Môj prvý text, To dievčatko nemá ani mozog, ani pľúca!, sa objavil tu na blogu 24. januára 2007 a písal som v ňom o svojej skúsenosti z Kambodže. Zatiaľ posledný, Koho budete voliť?, som sem zavesil 10. marca 2014. Pozn. tento text píšem 14. marca 2014.
Najčítanejší text na mojom blogu, s počtom prečítaní 16755, som paradoxne nenapísal ja. Ide o článok Ako ísť s deťmi na omšu, čiže o súhrn rád pre rodičov s malými deťmi, preložený z angličtiny. Z celého textu je môj iba perex. Najčítanejším vlastným textom je ten prvý, To dievčatko nemá ani mozog, ani pľúca!, prečítaný 12287 krát. Najmenej čítaným, s počtom prečítaní 486 je koNIEc - cirkúsok srdca, o jednom z predstavení tanečného divadla ATak.
S textami, pod ktorými sa diskutovalo najmenej, mám trošku problém. Pod piatimi z nich sa nediskutovalo vôbec a ja netuším, prečo. Čakal som napríklad, že na článok o našom bývalom dubnickom farárovi, Náš pán farár Jozef Čakánek, zareaguje aspoň niekto zo "starých" čias. Na druhej strane pod textom O strachu a katolíkoch, je k dnešnému dňu 616 diskusných príspevkov.
Čo sa tunajšej karmy týka, súkromných, teda "nekarmovaných" textov mám 44. Najnižšiu karmu z "karmovaných" textov - 4,37 - dosiahol článok o zbierke básni Kataríny Džunkovej Teraz, na jeseň, si v tej jej listujem. Je to tiež tak trochu paradox, lebo na rozdiel od môjho písania je jej zbierka Palica slnka a palica brata, famózna. Najvyššiu karmu z mojich - 16,81 - dosiahol text Opravte ma, ak sa mýlim, komentujúci sitáciu po parlamentných voľbách v roku 2010.
Od onoho 24. januára 2007, kedy som na blog zavesil prvý článok k dnešnému dňu ich tu mám 324. Občas sa k nim vraciam. Niekedy krútim hlavou nad tým, čo všetko som bol schopný uverejniť, inokedy v nich nachádzam spomienky, či dokonca inšpiráciu. Aj keď nie som spisovateľ, časť z nich mi vďaka priateľom vyšla 14. decembra 2010 knižne.
A ak sa dnes zamýšľam, o čom to celé moje písanie je, lepšie ako Magi v Úvode k mojej knižke to vystihnúť neviem: "Bude to hlavne Ďuro, o kom sa najviac dozviete. O jeho spolužití s vážnou chorobou sú v nej celé state. Navyše sa dozviete podrobnosti o ľuďoch, ktorých ste jakživ nevideli, ale zrazu budete mať pocit, že ich poznáte celé roky. Zrazu začnete chápať, prečo sa tento človek stal kňazom. Objavíte zaujímavé skoro-teologické úvahy a príde vám úplne samozrejmé, že žiť život, v ktorom je bytostne prítomný Kristus, je u niektorých ľudí vlastne celkom bežné. Ku koncu sa ani len nepozastavíte nad niektorými vecami, lebo vám budú jasné ako facka. Taký je Ďuro a taká je jeho knižka. Ďuro sa nechá spoznať, aj keby ste nechceli. A cez seba necháva spoznať niečo, čo má oveľa väčší význam. Príjemné spoznávanie!"
