Bol som novokňaz. A bol som hrdý na to, že ma ľudia majú radi, že dokážem každému poradiť a s každým vychádzať v dobrom.
V jeden večer priniesol Janko rybičky, v igelitovom sáčku. Chytil ich v niektorom z jazierok na kúpeľnom ostrove. Chcel mi urobiť radosť. Napustil umývadlo, ktoré sme v izbe mali a rybičky doň vypustil.
"Janko, prosím ťa, vráť ich do jazierka. Tu v umývadle zahynú." Práve som sa učil chodiť na barlách a zatiaľ som to nezvládal. "Janko, prosím, zober ich a zanes do toho jazierka. Inak ich zoberiem a zanesiem sám." Začal som sa obliekať a zobral som do rúk barle, aj keď mi bolo jasné, že tú cestu nezvládnem. "Jano, prosím ťa, zober tie rybičky a vráť ich, odkiaľ si ich vzal!" "Jano!" "Jano!!!"
Keď sa ma niekedy zmocňuje pocit, aký som múdry a rozvážny - proste aký som úžasný kňaz, vybavím si obraz onoho hystericky vrieskajúceho Ďura Drobného a všetko je zase, ako má byť.
