Aj v týchto dňoch pôsobili v Keni slovenskí lekári a sociálni pracovníci, kňazi. A medzi nimi ľudia, ktorí sú mi veľmi, veľmi, veľmi blízky ...
Zuzka Kalavská (za slobodna Kniezová), jedna zo spoluorganizátoriek festivalu Verím Pane, pôsobí ako lekárka v Afrike v rámci projektov, ktoré inicioval prof. Krčméry, už zopár rokov. Pôsobila v Keni (v Nairobi a Eldorete) a v Sudáne (v Mapuordite). Tam sa spoznala so slovenským chirurgom Marekom.
Sobášil som ich vlani 15. septembra a už 1. októbra som ich zaviezol na letisko do Schwechatu. Tri mesiace pôsobili ako lekári v nemocnici Ugande.
Pred pár dňami dorazili do Nairobi ... dnes ráno mi prof. Krčméry poslal SMSku, že sú niekde v oblasti národného parku Tsavo a že v poriadku sú. Ostatní členovia slovenskej posádky sú vraj v Ugande.
Martin Cingeľ SVD, farár v Eldorete a do jeho správy patrí tamojší slum Lagas. Za roky svojho pôsobenia tam vybudoval kliniku, centrum pre dievčatá z ulice. Včera ho v rámci nepokojov takmer upálili. Zachránil sa spolu s lekárkou Betkou Kolenovou na policajnej stanici ...
Pozn. streľba a nepokoje počas volieb nie sú jediným rizikom, s ktorými sa tam naše posádky môžu stretnúť. Vysoká kriminalita, možnosť nákazy HIV počas zdravotných úkonov, malária ... keď Martin hovorí, že každé ráno ďakuje Pánu Bohu za to, že ešte žije, nie je to iba fráza!
Skúsenosť z čiernej Afriky hovorí, že ľudský život tam nemá takmer žiadnu cenu. I za cenu rizika sa posádky našich projektov venujú tým najbiednejším, čím nepriamo poukazujú na to, že ľudský život cenu má! A to je podľa mňa hlavný dôvod ich pôsobenia v Afrike ...
