
Po modlitbe požehnania som všetky miestnosti pokropil svätenou vodou a nad vchodové dvere som napísal požehnanou kriedou to známe 20-C+M+B-12.
Keď som pár minút po ôsmej odchádzal, všade okolo bola zima. Sneh pod nohami mi vŕzgal, ako keď som sa v časoch štúdií prechádzal po zasneženom Dolnom Smokovci a kdesi z vnútra sa mi vydralo tiché zvolanie: "Vianoce!"
V povznesenej nálade som kráčal k domovu. V zhybe za Segnármi, kde Rajtákova stúpa smerom u kaplnke svätej Rozálie, som ale musel zastať. Obraz zasnežených stromov vo svetle pouličných lámp bol jednoducho fascinujúci. Ľavá ruka vytiahla mobil z vrecka bundy a urobila zopár fotografií.
O pár hodín neskôr mi na strešných oknách, ako na afrických tamtamoch, vyťukával dážď svoju uspávanku.