Vianočná pohoda, čo to je? Plný stôl, vyložené nohy a Tři oříšky pro Popelku?
Na štvrtú adventnú nedeľu sme sa (v Lamači) spolu s deťmi vrátili v čase, do doby prvých Vianoc a pokúsili sme sa prísť veci na koreň.
Sledovali sme Jozefa s Máriou. Najskôr museli cestovať z Nazareta do Betlehema. Nepohodlne. Pozn. nezabúdajme, že Mária bola tesne pred pôrodom. V samotnom Betleheme bolo ľudí ako maku a zohnať nocľah bolo takmer nemožné. Napokon sa ukladajú v maštali. A práve tam prišlo na svet Dieťa.
Silne pochybujem, že Jozef s Máriou mali pred sebou plný stôl, vyložené nohy a že spolu pozerali Tři oříšky pro Popelku. Veď nevedeli, kde im hlava stojí. Museli prekonať silnú nepohodu, aby sa Božie Dieťa mohlo narodiť.
Tak nejak opísal prvé Vianoce evanjelista, svätý Lukáš. Pozn. že v tom čase ona kultová rozprávka ešte nebola natočená, nie je pre naše uvažovanie podstatné.
Z toho mi vychádza, že vonkajšia nepohoda k Vianociam tak trochu patrí, ak je spôsobená snahou človeka umožniť Božiemu Dieťaťu narodiť sa v ľudských srdciach. Lebo veď práve o tom sú Vianoce.
"Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach." (Lk 2, 10-12)
Milostiplné a požehnané...
