To mne chýbajúce "čosi" je právo na lásku. Ja viem, láska sa nedá ani prikázať, ani vynútiť. Nezdá sa vám ale, že všetky ostatné ľudské práva vymenované v deklarácii sú bez lásky strašne studené?
Dieťa by predsa malo mať právo na lásku svojich rodičov a rodičia na lásku svojich detí. Manžel na lásku svojej manželky a manželka na lásku svojho manžela. Vnúčatá na lásku svojich starých rodičov a starí rodičia na lásku svojich vnúčat. Priatelia na lásku svojich priateľov ...
Na lásku, o akej píše i apoštol svätý Pavol: "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (1Kor 13,4-7) Na lásku, o ktorej Kristus hovorí: "Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov." (Jn 15,13)
Chápem, že právo na lásku je vlastne nevymožiteľné, lebo láska je alebo slobodná, alebo nie je. Verím však, že túžba po nej je niekde v najhlbšom vnútri každého človeka. A práve v nej je podľa mňa nádej pre náš svet.
Len sa občas neviem zbaviť pocitu, že namiesto hľadania lásky sa poniektorí vehementne domáhajú práva na sex.
