
Ježiš o možnosti poznať Boha hovorí: "Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť." (Jn 1, 18) Na druhej strane apoštol Pavol, keď hovorí o možnosti pohanov poznať Boha, akoby Kristovi protirečil: "Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky." (Rim 1, 20)
Pre mňa osobne je Boh niekým tak samozrejmým, ako ktorýkoľvek z mojich priateľov. Ani ja som ho síce nikdy nevidel z tváre do tváre, ale vďaka viere ho dokážem vidieť v stvorených veciach, ako o tom hovorí apoštol Pavol.
Ako je to ale s možným empirickým dôkazom jeho existencie, či neexistencie? Z Ježišovho rozprávania je zrejmé, že na prvom mieste v božom rebríčku hodnôt je láska. Láska však predpokladá slobodu. Aj preto som presvedčený, že Boh, rešpektujúc slobodu človeka, stvoril svet tak, aby v ňom bol empiricky nepotrebný. Podľa mňa preto dokazovať existenciu či neexistenciu Boha vedecky, či látať Bohom biele miesta na mape vedeckého poznania, je jednoducho nezmysel.
Pokiaľ môj úžas nad nádherným usporiadaním sveta (ktorý je podľa mňa stvorený Bohom) niekto interpretuje ako moju snahu o vedecký dôkaz existencie Boha - podsúva mi niečo, čo som vôbec nemal v úmysle.