Šiel som odviezť auto do servisu. Cestou som prechádzal okolo bilbordov pozývajúcich na výstavu mŕtvych ľudských tiel. Už len samotná myšlienka na niečo také mi príde zvrátená. A ako reaguje slovenská verejnosť? Nikde nič. Ticho. Že si mŕtve ľudské telo zasluhuje úctu? Koho to zaujíma.
Nehovorím, i dnes máme témy, ktoré nás - pokiaľ sú správne naservírované - dokážu vyhecovať. Na chvíľu. A po pár kauzách sa neviem ubrániť podozreniu, že býva zmanipulovaná aj ich relevantnosť. Ale zasadiť sa za niečo principiálne a možno sa tým postaviť i proti mainstreamovému názoru? Hm.
Vrátim sa k Sedembolestnej. Čo som urobil ja, okrem podpísania petície? Nechal som sa učičíkať myšlienkou, že to premiér snáď ani nemyslí vážne, len si svojim vyhlásením testuje Cirkev a citlivosť voličov.
Akoby nás postihla sedembolestná apatia.
