
Keď zasejú ryžu, nie sú si istí, či ju budú môcť aj zožať. Keď postavia chatrč, nie sú si istí, či v nej budú nocovať i v nasledujúcu noc. Napriek tomu zostávajú a každý deň, znova a znova, začínajú svoj zápas o prežitie.
Z ich výpovedí zaznieva túžba, aby sa prostredníctvom dokumentu svet dozvedel o ich utrpení a aby sa ľudia postavili na ich ochranu.
Odrazu ma prenikol nepríjemný pocit, či skôr neblahé tušenie: nevnímame dnes ľudské utrpenie, ktoré sa na nás valí z dokumentárnych filmov, už len ako súčasť televíznej či filmovej zábavy? Chcem veriť, že nie ...