Vždy som bol naivný

Lenže ja stále verím, že dobro raz zvíťazí nad zlom. Stále verím v dobro ukryté niekde v ľudských srdciach. Aj napriek tomu, že som sa neraz popálil, som i dnes ochotný vidieť v človeku s iným názorom priateľa, ktorý sa mi snaží pomôcť (hoci priznávam, že moja bezprostredná reakcia môže byť veľmi nepríjemná) ...

Keď som v novembri 1989 videl a počul spievať na obrazovke Československej televízie Karla Kryla, bol som ako vo vytržení. Udalosti, ktoré v rýchlom slede nasledovali dávali tušiť, že sa veci hýbu k lepšiemu. Domnieval som sa, že v nastupujúcej slobodnejšej spoločnosti sa ľudia dokážu vymaniť z myšlienkových schém a stereotypov, ktoré tu zanechal bývalý režim, že sa naučia rešpektovať jeden druhého a že dokážu prehliadnuť i nové myšlienkové schémy a stereotypy, ktoré servírujú médiá ... občas si pozriem diskusie k článkom tu na blogu, občas zareagujem i ja. Pri niektorých diskusiách sa nemôžem ubrániť pocitu, že to bolo z mojej strany skutočne naivné.

Je to ale naozaj naivita? Z pohľadu „moderného“ sveta, v ktorom žijeme, asi áno. Ibaže to bol potom „naivný“ i Kristus! A ja – nevidím dôvod, prečo by som mal byť iný ...