Pochod sa mení zo spomienky na nedemokratickú akciu nacistov v 1939 na pochod proti ďalšiemu nedemokratickému systému, ktorý panoval v dejinách našej republiky, proti komunizmu. Študenti skandujú protikomunistické, protisystémové, prodemokratické a proreformné heslá. Spája ich odpor proti totalite a diktatúre jednej strany. Prišli povedať rozhodné nie kontrole, strachu, cenzúre, tichu bez otázok – kolektívnemu jednotnému a uniformovanému mysleniu, keď sa každá individualita potláčala a likvidovala.
Podarilo sa im to. Už začiatkom decembra vzniká zmiešaná vláda komunistov i nekomunistov. Predsedom Federálneho zhromaždenia sa stáva hlavný predstaviteľ Pražskej jari 1968 Alexander Dubček a prezidentom je Václav Havel, disident a tvrdý odporca komunizmu. V júni 1990 sa konali v našej republike prvé slobodné voľby od roku 1946.
Voľby, slovo, ktoré znamenalo pre mojich starých rodičov úplne niečo iné ako znamená dnes pre mňa. Pre nich to bol deň, keď museli isť k volebným urnám. Bol to deň, keď nemali na výber. Každý musel voliť, ak by odmietol, čakalo ho väzenie. Výsledky volieb boli vždy rovnaké: v ľudovodemokratickom štáte nás viedla jediná ľudovodemokratická strana. Moje prvé ďakujem teda patrí možnosti voľby, možnosti rozhodnúť sa slobodne, možnosti vyberať medzi množstvom strán a kandidátov. Slobodné volebné právo je jedno z najdôležitejších práv, o ktoré sa opiera každá vyspelá liberálna demokracia. Často toto právo súvisí s ďalšími nemenej dôležitými ľudskými právami, ako sú napríklad právo na názor, sloboda myslenia, sloboda náboženského vyznania, sloboda tlače a médií, právo zhromažďovať sa či právo na pravdivé informácie. Do Novembra 89 boli občanom Československa tieto práva uprené. A naopak, vďaka Novembru 89 sa nám tieto práva vrátili. Podstata dodržiavania ľudských práv je bytostne dôležitá pre každého človeka na planéte a nemôže mu byť zo žiadneho dôvodu odňatá. Dnes v slobodnej demokratickej spoločnosti na dodržiavanie ľudských práv dozerá viacero vládnych či mimovládnych inštitúcií.
Moje ďalšie ďakujem bude patriť slobode médií. Totalita znamená aj život v jednotvárnosti: v televízii takmer žiadne zábavné programy, správy boli falšované, všetci počuli len o úspechoch komunistov, hoci to nebola pravda. Čítala sa Pravda a Rudé právo a môj vlastný dedo mi prezradil, že väčšinou sa sledovali správy zo športu, iné stránky novín obsahovali úspechy kolektívneho plánovania, úsmevy a bozky súdruhov, výzvy k triednemu boju a opis nášho vzoru – ZSSR. Uvedomujem si a nesmierne si vážim, ako sa môžem sám rozvíjať, vzdelávať, ako si môžem budovať svoj vlastný názor a formovať sa aj vďaka slobodnej pluralitnej tlači.
Dnes mám 19 rokov, bol som veľakrát za hranicami našej republiky (častokrát bez toho, aby som si vôbec uvedomil, že som prešiel cez hranice), navštívil som 27 krajín sveta, kde som zväčša nepotreboval žiadne povolenie. Mohol som v tých krajinách zostať, koľko som chcel, mohol som ísť na druhý deň do vedľajšej krajiny len s občianskym preukazom. Vždy, keď som sa vrátil domov a ukazoval na mape spolu s fotkami dedkovi, kde som všade bol, tak mi úprimne povedal, že mi závidí a že oni také možnosti nemali. Viem. Uvedomujem si to. A maximálne si aj túto výhodu, ktorá nebola možná pred 17.11.1989, vážim. A opäť ďakujem za možnosť poznania iného.
Dôvodov, prečo chcem aj touto prácou vyjadriť vďaku, je nespočetné množstvo. Nežná revolúcia priniesla našej nádhernej krajine ekonomický a technologický rast, otvorila sa celému svetu a začala prosperovať. Nežná revolúcia bola ukážkou vyspelosti oboch našich bratských národov, národa českého a národa slovenského. Jej vyspelosť sa naplno ukázala formou, akou revolúcia prebehla. Ako sme ukázali celému svetu, že sme krajina uvedomelých, inteligentných, pracovitých a nekonfliktných ľudí, ktorí sa dokážu spojiť a spoločne dokážu bez použitia násilia vziať osud svojej krajiny do vlastných rúk. Ako každý národ, aj ten náš zažíval, zažíva a aj bude zažívať ťažké časy. Určite sa nájdu politici a ich priaznivci, ktorí budú hľadať príčiny zlej situácie v demokracii. Vtedy sa potrebujeme spojiť a po vzore slov prvého československého prezidenta T.G.Masaryka prekonávať nedostatky demokracie a nie demokraciu ako takú.
S Masarykom ma spája bezhraničná láska k svojmu národu , demokracii, ľudskosti a k slobode samotnej. Moja láska pramení z poznania, ktoré by nebolo možné rozvíjať, nebyť osudného Novembra 89. Moja láska k demokracii je zakorenená v princípe slobodných volieb, v tom, že isť voliť môžem a nie, že musím. Moja láska k ľudskosti je láskou k ľudským právam, ktoré dnes berieme ako spoločnosť takmer ako samozrejmosť, ale viem, že to nie vždy tak bolo a nie vždy to tak musí byť. Moju lásku k slobode samotnej si uvedomujem každý deň. Keď čítam rozhovory politikov z rôznych strán, keď si vyberám, ktoré noviny si prečítam, keď píšem a hovorím svoj názor na hociktorú problematiku, keď cestujem po svete a ukazujem zahraničiu, z akej výnimočnej krajiny som. Moja láska k národu vznikla aj vďaka Nežnej revolúcii. Národ, ktorý sa vie spojiť, vie bez použitia násilia bojovať za svoje hodnoty a ideály, si zaslúži lásku každého, kto vyznáva rovnaké hodnoty. Hodnoty pravdy, súdržnosti, tolerancie a odvahy. Toto boli presne hodnoty Revolúcie a ľudí, ktorí na nej participovali. Ďakujem, že mám možnosť poznať a spoznávať svet, ľudí, kultúry, rôznorodé názory a byť sám sebou bez strachu z toho, že ma bude niekto za moje presvedčenie stíhať či trestať.
Ďakujem ľuďom, ktorí sa pričinili o to, že žijeme už 30 rokov v slobode a naše krajiny a občianske spoločnosti prosperujú.
