Existuje populárny názor, že Bitcoin nemá hodnotu, pretože nereprezentuje nič hmotné alebo reálne a sú to len „jednotky a nuly“ v počítači. Pravdou však je, že peniaze (FIAT), ktoré aktuálne používame každý deň na nákup tovarov a služieb sú tiež digitálne. Až 92% svetových peňazí je digitálnych a tvorených len jednotkami a nulami. Papierové peniaze tvoria len 8%. Podstatou však nie sú tieto jednotky a nuly, ale skôr informácia a štruktúra nimi vyjadrená. Bitcoin je podstatne lepšie usporiadaný ako lokálne digitálne peniaze tvorené bankovým systémom.
Odkedy prišlo k rozšíreniu internetu, existovali snahy vytvoriť autonómne digitálne peniaze, ktoré by nepodliehali štátmi podporovanej inflácii a boli by preto spoľahlivé a globálne. https://en.wikipedia.org/wiki/DigiCash
Digitálna vzácnosť a reálna hodnota
Hlavným problémom bolo, ako vytvoriť digitálnu vzácnosť. Predsa len, ak už niečo existuje v digitálnej forme, nie je problém vytvoriť ľubovoľné množstvo identických kópií. Pri vynáleze Bitcoinu zohrala rolu myšlienka, že peniaze nie sú fyzický artefakt, ale v podstate pamäť. A ak rovnakú pamäť zdieľa veľké množstvo nezávislých počítačov, potom už je len krôčik k autonómne existujúcim, privátnym a decentralizovaným peniazom.
Tým krôčikom je získanie reálnej hodnoty. Vyprodukovanie transakcie v tejto počítačovej sieti musí mať asociovaný reálny náklad. „bolo by výborné, ak by existoval protokol, ktorým by nesfalšovateľné bity s reálnymi nákladmi mohli vznikať online s minimálnou potrebou spoliehať sa na dôveryhodné tretie strany.“(preklad zo zdroja Nick Szabo, Bit Gold, 29.12.2005 https://nakamotoinstitute.org/bit-gold/)
Týmito slovami Nick Szabo, jeden z otcov technológie blockchainu, uviedol projekt Bit Gold, ktorý bol posledným predchodcom už pomaly vznikajúceho Bitcoinu. Náklady asociované s tvorbou Bitcoinu sa zakladajú na elektrine potrebnej na jeho ťaženie.
Ťaženie bitcoinu spočíva vo validovaní platobných transakcií a ich zaraďovaní do blokov, čo sú skontrolované celky pridávané do kolektívnej pamäte. Pri ťazení je potrebné riešiť výpočtové úlohy, ktorých obtiažnosť je sieťou samoregulovaná tak, aby bol nový blok pridaný približne každých 10 minút. Ten ťažiar, ktorý tento blok skompletizuje, získava odmenu v podobe vyťaženého Bitcoinu, za ktorý však zaplatil výpočtovou silou a elektrinou potrebnou na nájdenie nového bloku. Koľko nových Bitcoinov sa takto vyťaží je dopredu dané. Posledný Bitcoin sa vyťaží okolo roku 2140, potom budú ťažiari získavať už len transakčné poplatky.
Monetárne vlastnosti
Súvislosť Bitcoinu so zlatom nie je náhodná. Dá sa spoľahlivo ukázať, že Bitcoin je digitálnou metaforou zlata, pričom práve digitálnosť jeho vlastnosti ešte výrazne zlepšuje. Tu je prehľad typických monetárnych vlastností, ktoré ustanovujú dobré vs. zlé peniaze:
Peňažné vlastnosti | Zlato | Štátne peniaze (EUR) | Kryptomeny (BTC) |
Zameniteľnosť jednotiek | Vysoká | Vysoká | Vysoká |
Nespotrebovateľnosť* | Vysoká | Vysoká | Vysoká |
Prenosnosť | Stredná | Vysoká | Vysoká |
Trvácnosť | Vysoká | Stredná | Vysoká |
Deliteľnosť | Stredná | Stredná | Vysoká |
Bezpečnosť (voči falšovaniu) | Stredná | Stredná | Vysoká |
Použiteľnosť na transakcie | Nízka | Vysoká | Vysoká (stredná)** |
Vzácnosť (predvídateľnosť zásoby) | Stredná | Stredná | Vysoká |
Nezávislosť (od svojvoľných zásahov) | Vysoká | Nízka | Vysoká |
+ programovateľnosť | Žiadna | Nízka | Vysoká |
Stabilita hodnoty | Stredná | Stredná | Nízka |
Zdroj: Juraj Forgács na základe VanEck: The Investment Case for Bitcoin, January 2020
Digitálny kov
Zlato a striebro boli v minulosti použité ako peniaze preto, že boli jedinými látkami schopnými vytvoriť vzájomne zameniteľné, trvácne a ťažko falšovateľné jednotky – mince. Napriek tomu, dohoda o hodnote zlata neprišla zo dňa na deň, keďže bolo v praxi nepoužiteľné na praktické účely. Trvalo tisícročia, kým sa presadil príbeh o zlate ako metafore bohatstva.
Bitcoin si nesie všetky peňažné vlastnosti drahých kovov s jedným veľkým plus: je ľahko transferovateľný a dokonca sa dá programovať.
Aj samotný bájny zakladateľ Satoshi Nakamoto uvádza ešte v roku 2010:
„Ako myšlienkový experiment si predstavme kov, vzácny ako zlato (...), s nudnou sivou farbou, bez schopnosti viesť elektrický prúd, nijak zvlášť pevný ale ani ľahko narušiteľný, nevhodný pre akýkoľvek praktický alebo ornamentálny účel, avšak s jednou zvláštnou, magickou vlastnosťou: dokáže byť transportovaný telekomunikačným kanálom“ (preklad z https://bitcointalk.org/index.php?topic=583.msg11405#msg11405)
Volatilita: ako to môže tak rásť a klesať?
Krátkodobé cenové výkyvy Bitcoinu sú legendárne. Keď začne rásť, rastie o stovky percent, aby následne stratil hoci aj dve tretiny hodnoty. Nie je na tom však nič nepochopiteľné. Po veľkom raste si špekulanti vyberajú zisky, čím sa trend otáča a dochádza k trhovej korekcii. Tá sa môže niekedy premeniť na dlhšie obdobie poklesu (rezignácia ťažiarov). Pri dramatickom prechode z nulovej hodnoty na biliónový trh v priebehu pár rokov sa dá takýto vývoj očakávať. Ak však odzoomujeme a pozrieme si ročné dáta, trend je nespochybniteľný:
Cenový vývoj musí byť zobrazený v logaritmickej mierke, pretože sa rozprestiera cez 5-6 veľkostných rádov. Pri takomto prudkom raste prichádza k efektu, pri ktorom je rastúci, ale neskôr i klesajúci trend podporený „davovou psychózou“. Vznikajú cyklické eufórie a následné depresie.
Dá sa očakávať, že po mnohých rokoch vývoja a mnohých burzových cykloch bude Bitcoin nakoniec uložený v rukách najbohatších jednotlivcov a inštitúcií ako jedna z globálnych rezervných jednotiek hodnoty. Podobne ako zlato. Jeho jednotková cena môže byť v miliónoch dnešných dolárov. Cenová nestabilita bude klesať s rastúcou cenou a dolárovým objemom obchodovania.
Malá vsuvka o tulipánoch
Jedna častá otázka je, či Bitcoin nie je ďalšia „tulipánová bublina“. Nie je. Monetárne vlastnosti tulipánových cibuliek sú hrozné, čo sa nakoniec prejavilo v „prasknutí bubliny“. Ak by tulipánových cibuliek bol navždy obmedzený počet, a pretrvávali by stáročia bez hnitia, nakoniec by skončili u pár bohatých vlastníkov a v bankách. Následne by nevznikol zlatý, ale cibuľkový štandard.
Halving
Bitcoin má navždy daný počet jednotiek, ktoré budú existovať. Odmena pre ťažiarov za nový blok pamäte sa totiž približne každé 4 roky zníži o polovicu – tzv. halving. Posledný Bitcoin sa vyťaží okolo roku 2140. Halving v minulosti slúžil ako iskra, ktorá roznietila nárast ceny Bitcoinu a jej posun na nové úrovne:
Pásmo, v ktorom sa cena Bitcoinu pohybuje je predpovedané rovnicou, ktorá odvodzuje cenu Bitcoinu z jeho aktuálnej relatívnej vzácnosti.
Relatívna vzácnosť
Akákoľvek komodita má existujúcu zásobu a novú produkciu. Komodity, ktoré sa spotrebovávajú, majú obvykle novú ročnú ťažbu porovnateľnú alebo i väčšiu, než je existujúca zásoba. Predstavme si napríklad ropu čakajúcu v skladoch a tankeroch.
Monetárne komodity to majú opačne – nová ťažba je veľmi nízka oproti existujúcej zásobe. Platí to pre striebro, zlato, diamanty a Bitcoin. Zaujímavé na tom je práve to, že ak má čokoľvek získať monetárne vlastnosti, nesmie to byť spotrebovateľné alebo inak zničiteľné (ako napr. tulipány). Inak by sa celková zásoba znižovala a nikdy by významne nepresiahla novú ročnú produkciu.
Ak je existujúca zásoba oveľa väčšia ako nová ťažba, potom variabilita nákladov na ťažbu do budúcnosti nebude významne ovplyvňovať cenu. Resp. nebude ju znižovať. To prispieva k motivácii trhových hráčov túto komoditu hromadiť za účelom uloženia hodnoty.
Relatívna vzácnosť je pomer „Existujúca zásoba“ / „Nová ročná ťažba“. Zatiaľ bol tento pomer dlhodobo najvyšší u zlata – musíte ho ťažiť vyše 60 rokov, aby ste dosiahli súčasnú zásobu. V nasledovných rokoch však relatívna vzácnosť Bitcoinu prekoná zlato, a čo je ešte dôležitejšie, je dokonale poznaná a predvídateľná.
Existuje štúdia, ktorá s veľkou presnosťou popisuje vzťah medzi veľkosťou trhu a relatívnou vzácnosťou. Funguje rovnako dobre pre zlato, striebro, diamanty a Bitcoin. Pri Bitcoine je z veľkosti trhu ďalej odvoditeľná modelová jednotková cena.
Veľkosť trhu v USD = e14.6 x Relatívna Vzácnosť3.3
kde e je základ prirodzeného logaritmu a relatívna vzácnosť je pomer existujúcej zásoby a ročnej ťažby. koeficient determinácie je 94.7%.
Štúdia bola prvýkrát uvedená anonymne na medium.com a na twitteri. Po tom, čo vzbudila všeobecnú pozornosť, do overenia sa pustila Bavorská Landesbank. Z jej výsledkov vyplýva verifikácia použitej štatistiky a platnosť modelu. Experti Bavorskej Landesbank uzatvárajú „Bitcoin bol vytvorený ako forma majetku, ktorá je ešte tvrdšia než zlato“
V priebehu nasledovných 6-12 mesiacov by sa mala cena priblížiť k hranici 100,000 USD a v priemere zotrvať na týchto úrovniach. Vzhľadom k tomu, v akých cykloch trh funguje, nedá sa vylúčiť ani maximum vysoko nad touto hodnotou a následný pokles.
Nakoniec súčasná priemerná cena podľa modelu je okolo 8,200 USD, pričom maximum bolo v januári 2018 viac než dvojnásobne vysoko. Stále sa však jedná iba o model, a jeho minulé výsledky nie sú zárukou presnosti v budúcnosti.
Riziká
Ak je všeobecne známy model, ktorý s výnimočnou presnosťou sedí na minulosť, prečo ho trhy ešte nezohľadnili do ceny a nie sme dnes na ceste k 100,000 USD?
Dôvod je podľa mňa ten, že to nie je možné zohľadniť na strane ponuky, zatiaľ čo dopyt trpí značnými bariérami. Ponuka je v rukách dlhodobých držiteľov (ktorí nepredávajú) a ťažiarov, ktorí predajú skoro všetko okamžite a za aktuálnu cenu, pretože musia platiť náklady ťažby. Flexibilita je tu preto nízka.
Táto logika smeruje k postupnému znižovaniu ceny a výpredajom u krachujúcich ťažiarov a to až do momentu, keď opätovne pristúpia dlhodobí držitelia (hodleri) a nakúpia za zlomkové ceny. To je približne dôvod dlhodobých poklesov nasledovaných skokovitým nárastom.
Bariéry na strane dopytu sú dve:
Veľká časť verejnosti nedisponuje dostatočnými technickými a jazykovými znalosťami, aby sa mohla pustiť do nakupovania a bezpečnej držby
Inštitúcie majú veľmi ťažký prístup k Bitcoinu. Až donedávna sa ho prakticky nemali ako dotknúť. Jeho problémom je (pre nich) to, že sa jedná o „bearer’s asset” (majetok na doručiteľa, podobne ako hotovosť). Prakticky patrí tomu, kto k nemu má kľúč. Preto musia postupne vznikať riešenia na inštitucionálny manažment kľúčov.
Napriek tomu už dnes vidíme, ako inštitúcie do tohto priestoru prenikajú. Najviac je to vidieť na americkej burze Coinbase, ktorej dlhodobá úschova rastie trvalo a najviac práve vtedy, keď verejnosť skôr predáva. Na grafe je zobrazené množtsvo Bitcoinov v úschove Coinbase od januára 2019 do januára 2020:
Výzvou je bezpečný nákup, skladovanie, manipulácia. Je potrebné vyhnúť sa hekerom, ale aj stratám kľúčov a podobne. Ďalším rizikom je regulácia, vyjasnenie účtovania a daňových otázok.
Od januára tohto roka však môžu nemecké banky oficiálne ponúkať kryptomenové služby pre klientov. Len počas prvého mesiaca požiadalo o schválenie tejto služby 40 bánk, čo je niekoľkonásobok oproti predpokladom nemeckej centrálnej banky.Pre klientov, ktorí si nechcú kryptomeny držať sami, je to výborná správa.
Ďalším rizikom pre Bitcoin sú jeho „stíhači“,t.j. ostatné kryptomeny. Momentálne tam ešte nie je významná konkurencia. Najväčšou hodnotou siete je totiž výpočtová sila potrebná pre ťažbu a tam je zatiaľ Bitcoin bezkonkurenčne najlepší. Preto je veľmi bezpečný. Náklady útoku na bitcoinový blockchain nie sú ani v možnostiach bohatých štátov.
V priebehu rokov sa však môže situácia zmeniť. Stále sa nachádzame v úplne novej oblasti a najväčšie riziká sú tie, o ktorých nevieme. Presun ťažiarov z jednej kryptomeny na druhú, ak je k tomu dôvod, môže byť veľmi rýchly.
Celkovo sa dá povedať, že Bitcoin je veľmi zaujímavý nástroj na držbu hodnoty, ktorého nezávislosť od inštitucionálnej úrovne spoločnosti je jeho obrovskou výhodou a jeho monetárne vlastnosti ho predurčujú stať sa digitálnym zlatom budúcnosti. Je to však stále len experiment a preto k nemu treba pristupovať s rozvahou a opatrnosťou.
----
Disclaimer: Autor je zakladateľ spoločnosti Fumbi Network, ktorá ponúka a sprístupňuje investovanie do kryptomien širokej verejnosti. Uvedený článok je osobným názorom autora a nie je mienený ako finančné alebo investičné poradenstvo.
* Nespotrebovateľnosť peňazí, zlata a Bitcoinu spočíva v tom, že použitím nezanikajú iba prechádzajú na nového držiteľa
** Bitcoin je momentálne oveľa praktickejší na medzinárodné platby ako bankové transfery, ale menej vhodný na lokálne nákupy v obchodoch - infraštruktúra je ešte len v zárodku.
