Dnes ma šokovala informácia o tom, že min.8.000 ľudí bolo na lyžovačke v Taliansku. Už počas medializovaných in formácii o zhoršujúcej sa situácii v počte tamojších nakazených. Tak moment....kto sú títo ľudia? Kaskadéri, samovrahovia, majú dobré životné poistky a chcú rýchlo splatiť hypotéky, alebo si len neuvedomili, že nie je priestor na užívanie konzumného spôsobu živiota? Že bol zdvihnutý varovný prst a je len na zodpovednosti nás všetkých koľko obetí bude mať? Asi už je neskoro, ale všetkým by som odporučil pozrieť si rozhovor s p.Prof.MUDr.Vladimírom Krčmérym, DrSc. On vysvetlil veľmi jasne čo sa stalo, prečo sa to stalo a čo môžeme očakávať, že sa stane. Aké scenáre sú, čo sme už premeškali a načo ešte máme trochu času. Pozrite si to. Iste Vám to dá viac a pomôže viac ako informácia o počte nových nakazených, mŕtvych a dokonca aj viac ako informácia od premiéra, že sa môže stať, že to štát nezvládne. Šokovalo ma to min. tak ako vyhlásenie nemeckej kancelárky, že potenciálne môže ochorieť až 70% ľudí v Nemecku. Tak na jednej strane ľuďom hovoríme nerobte paniku, nenakupujte zásoby, správajte sa zodpovedne.....A na druhej strane ich na smrť vystrašíme, že je dosť možné, že im štát nebude vedieť pomôcť, teda zrejme ich náchá na pospas osudu zomrieť na ulici. Toto iste vybuduje dôveru v štát. Iste mu občania keď toto prehrmí budú ešte nikedy veriť.
Ja mám pocit, že toto je mílnik. Už nikdy nič nebude tak ako bolo, nech to už dopadne akokoľvek. Ľudia si budú tvoriť finančné rezervy doma "v ponožke", nebude sa cestovať, nebude sa nakupovať, ceny nehnuteľností pôjdu dole, celková spotreba výrazne klesne, teda aj odvod DPH bude nižší, ekonomika utrpí nenapraviteľné straty......a mohol by som pokračovať ďalšiu pol hodinu. Toľko sme sa sťažovali, toľko sme sa naháňali a akože úspechom, že dnes budeme radi ak prežijeme bez ujmy na zdraví.
Keď som bol malý, mali sme chatu na Donovaloch. Prežil som tam každé letné, zimné, jarné prázdniny, min.5-6 týždňov z roka.
Nemal som telefón a keď som si chcel zatelefonovať museli sme ísť do budovy pošty oproti cintorínu. Mali tam béžové dvojkrídlové veľmi staré a vŕzgajúce dvere. Steny boli vlhké a pani za okienkom roky tá istá. Vyzerala tak, akoby sa odtiaľ nikdy nepohla. Na papierik sme jej museli napísať telefónne číslo. Ona ho na starom vytáčacom telefóne vytočila a keď to niekto na druhej strane zdvihol, ona povedala "Donovaly Vás volajú" a my sme si to zdvihli vedľa na poličke kde bol druhý telefón a zázračne to tam prepojila. Po skončení hovoru nám chladným hlasom oznámila koľko platíme. Nikdy sme nerozumeli ako to vypočítala, ale bolo to jedno. A posielali sme aj pohladnice. Pamätám sa, že známka stála 50 halierov. Museli sme ju nalepiť na pohľadnicu a vhodiť do poštovej schránky, ktorá bola pred poštou. A cestou z pošty som išiel na Coca Colu v bare Šport hotela - ten bol (ešte aj dnes je) na kopci za poštou. Pred ním je socha partizána - modela pre túto sochu robil MUDr.Milan Hanečka - náš sused z BA, ktorý žiaľ pred mnohými rokmi zomrel. Tam stojí dodnes, mladý so vztýčenou hlavou, hľadiac do svetlej budúcnosti.
Nemal som ani tablet, ani internet, iba starý čierno-biely televízor bez diaľkového ovládania. Dali sa tam chytiť iba 2 stanice - STV1 a STV2, oba v katastrofálnej kvalite. Nemal som ani iné elektronicé hry X-boxy.....Ale mali sme škatuľku od zápaliek - hra sa volala sirky -princíp hry: škatuľku ste boložili na kraj stola tak, aby necelá polovica bola vo vzduchu. Potom ste ju odborne ukazovákom odstrelili do vzduchu tak aby dopadla na stôl. Ak spadla na hornú polochú časť krabičky, to bolo za 0 bodov. Ak spadla na druhú plochú stranu, tá bola označená 5kou - mali ste 5 bodov a pokračovali ste v hre až kým nespadla 0. Ak sa Vám podaril dopad na jednu z 2 škrtacích strán, mali ste 10 bodov a ak na šuflíčkovú časť - 20 bodov. Výhercom bol samozrejme hráč s najvyšším počtom bodov.
Hrávali sme aj kocky - pokra so 6 kockami. S dnešným pokrom to nemá nič spoločné. Zbierali sa jednotky až šestky a potom Forhent - 3 šestky a 2 päťky, Fula - 4 šestky a Poker - 6 šestiek.....krásna napínavá a hra na dlhé hodiny. A samzrejme, sedmu, kanastu......človeče nezlob se.......chýba mi to. Skúsim sa k tomu niekedy vrátiť. Snáď nájdem spoluhráčov.
