Malé neplnoleté dieťa sa pýta otca. Otec, ako som vlastne prišiel na tento svet? Ako si to urobil? Popíš mi to.
Odpoveď by znela v nevinňučkých podobenstvách o bocianikovi, ktorý si sadol na komín a mamičke, ktorá musela len tak odísť do nemocnice. Ďalšia verzia by mohla byť o kvetinke, na ktorú si sadla včielka atd atd.
Predstavme si ľudstvo v neplnoletej fáze vývoja, ktoré ešte veľmi málo vecí chápe a zrazu položí otázku: Otče, ako si stvoril nás a všetko okolo nás? Popíš nám to. Pre pochopenie to Otec musí vyjaviť v podobenstvách. viď. Genesis: O šiestích dňoch práce a siedmom dni odpočinku,................Buď svetlo...............Buď obloha,...................Nech sa vody nahromadia,...................Nech sú svetlá na nebeskej oblohe,.................Nech zem vydá živé tvory,..................Učiňme človeka na svoj obraz,..................atd atd. Potom nasleduje jabĺčko zo zakázaného stromčaka, zlý a škaredý had, skrývanie sa, listy miesto šiat atd atd...................................
Podanie také ,aké je vhodné a pochopiteľné pre naše chápanie a obdobie nášho vývoja. Dieťa potom postupne objavuje oné udalosti, ktoré predchádzali jeho počatiu.
Otázka:
V akom štádiu chápania onej udalosti je ľudstvo? Je : dieťa? pubertiak? mladík?muž?starec?
Akú odpoveď sme už schopní pochopiť?
