Druhým dôsledkom nástupu duše vedomej, ktorý sa prejavil v politickej oblasti, bolo nahradenie absolutistických monarchií parlamentnými systémami. Teda nová organizácia spoločnosti, ktorej oporný bod sa presunul do centra slobodnej individuality človeka.
Ani moc panovníka už nie je neobmedzená a nevyplýva samozrejme z jeho postavenia a pôvodu , ale je obmedzená a odvodená zo zákonov. Či kráľ dodržuje , alebo nedodržuje zákony, o tom rozhodne zhromaždenie slobodných stavov, každý slobodný človek. V Anglicku sa po prvýkrát stalo, že sťali kráľa:"Verejná poprava Karola 1. v Anglicku v roku 1649 bola pre Európu senzačnou udalosťou, lebo to bolo po prvý raz, kedy bol európsky panovník formálne súdený svojími poddanými".
Anglická listina práv z roku 1689 podriadila moc kráľa moci zákonov a parlamentu, a zákon z roku 1679 zaručil osobnú slobodu jednotlivca. Aj v Holandsku "najvyššia moc bola zverená zhromaždeniu volených zástupcov, nie absolútnemu vládcovi". V roku 1588 sa sedem nizozemských provincií spojilo a vytvorilo republiku.
Anglosasko-germánske národy sa stali v tomto období priekopníkmi osobnej slobody človeka.
