Ja za podrazákov považujem iných, všetci ti rádoby disidenti čo sú teraz disidentské celebrity ako Havel, Gál a spol. To boli skutočni sebci, ktorí si nezaslúžia ani desatinu publicity, ktorej sa im dostáva. Áno, áno viem, som psychopat.
Komu ale pomohli títo ľudia? Jediné čo dokázali bolo, že obmedzovali vlastnú rodinu pre svoje sebectvo, komu pomohol Havel tým, že bol akože "proti prúdu"? Vôbec nikomu.
Spôsobil prevrat havel? Nie. Pomohol mu? NIE. Je úplne evidentné, že to bola širšia dohoda, ktorá sa "akože" spustila nejakou študenstkou revoltou. Ale len si spomeňme, ako rýchlo dokázal komunistický režim zatočiť so študentami na Námestí nebeského pokoja, alebo v Maďarsku. Keby komunisti chceli, tak by tu postrielali pár ľudí, každý by zavrel hubu a šlo by sa ďalej....Aj Havel.
Keď sa nato pozriem ako bežný človek čo má rodinu, žije v komunizme, tak mám dve možnosti 1. hrať sa na hrdinu, nič nezmeniť, ale klásť odpor a tým rujnovať vlastnú rodinu, alebo 2. zvknúť si na systém a robiť všetko preto aby sa moja rodina mala dobre (nemyslím tým udávať).
Ak si zvolím možnosť číslo 1. nezmením nič, tak ako nič nezmenil Havel, pretože jeden človek je príliš málo nato aby zmenil režim, ktorý má k dispozícii zbrane, moc a celú mašinériu (áno Gandhi bol veľmi špecifický prípad).
Ak si zvolím možnosť 2. aspoň moja rodina nebude trpieť a môže prežiť relatívne normálny život.
Záleží už len na nás či sme sebci a akože "hrdinovia", alebo či sme normálni ľudia a zvolíme si "menšie zlo". Ja by som volil menšie zlo a nemal by som problém vstúpiť do strany a budovať si kariéru. Je to úplne prirodzené. Je to totiž rovnaké, ako keby teraz prišiel prevat, nastúpil znovu komunizmus a všetci tí čo boli symbol "demokracie" by boli spoločenskí vyvrheli a všetci tí čo by hlásali "sociálny štát a pod." by boli hrdinovia. Je to jednoducho hlúposť.
(Len malá vsuvka, nemyslím si, že myšlienka komunizmu je zlá, mala len zlých realizátorov, to isté by sa mohlo stať demokracii.)
Kvalita človeka sa nedá hodnotiť podľa toho k akému systému patril, ak sa priamo nepodielal na vraždách a iných neprávostiach z VLASTNÉHO PRESVEDČENIA. Ale proste len žil svoj život v systéme. A tak isto (teraz ma ukrižujte) by som to nevyčítal ani ľudom ktorí za Hitlera robili to čo robili iba preto, že mmuseli. popravde ak by som stál pred rozhodnutím, že budem zabíjať ľudí, alebo mňa a moju rodinu zabijú, alebo minimálne mi ohrozia život. Je možné, že by som sa rozhodol zabíjať. A priom by som sa bil do pŕs a hlásal čistú Európu, bielu rasu a svet bez židov IBA preto, aby som prežil.
Aj keď taká situácia, by musela nastať, nedokážem odsúdiť, člena SS, ktorý by aj zakročil, ale nemal odvahu, nič by nezmenil a všetko by pokračovalo aj bez neho. To sa proste bežnému človeku so svojími slabostami vyčítať nedá.
Samozrejme tým nehovorím, že treba odpustiť hlavným protagonistom komunizmu a nacizmu, len hovorím, že bežného človeka taká mašinéria pomelie aj s kostami, a buď sa prispôsobíte alebo zomriete. Ak chcem prežiť, prispôsobím sa. Samozrejme, že po vojne je každý generál. Každý kto to nezažil, kto nestál pred takým rozhodnutím, môže odsuzovať a moralizovať. Ale čo by sa naozaj stalo keby každý z nás stál pred takým rozhodnutím?
Pre menej chápavých dodávam, že nacizmus a komunizmus odsudzujem pre zločiny ktorých sa dopustili, v článku popisujem iba to ako sa nato pozerám z pohľadu bežného človeka, ktorý nemá možnosť uniknúť z takéhoto systému.
