Základný problém je, problém vyrobiť. Musíme si nájsť dostatočne silný problém, alebo zámienku nato, aby nám bolo spoločensky dovolené niekoho zneškodniť. Musí to byť niečo šokujúce, a hlavne niečo čo môžme pustiť medzi ľudí stým, že sa táto informácia, i keď je nepravdivá rozšíri rýchlosťou svetla, a ani keby ju dementoval sám pánboh, tak túto informáciu už ľudom z hlavy nevytlčiete.
Príklad: "populistický politik", obvyňte niekoho z pedofílie. To na 100% zaberie. Zatiaľ čo sa dotyčný bude snažiť spämatať, a presvedčiť vlastnú rodinu a VÁS, že to nieje pravda a trošku naivne a hlúpo vecne argumentovať, vy sa sústreďte na intenzívnu demagogickú kampaň, ktorá bude hovoriť o podozreniach, domnenkách, bláboloch a argumentoch typu jedna pani si myslí a jedna pani povedala. Dôležité je uvedomiť si, že to čo nám v tomto prípade plne postačuje je obyčajné podozrenie, nieje dôležité našu obeť uvsvedčiť, samotné podozrenie je totiž pre ľudí usvedčujúcim dôkazom ČÍSLO 1.
Príklad použiteľný na blogoch: Ak vám niekto prekáža a máte komplex z toho, že vy máte návštevnosť 80 ľudí za deň z toho 40ti sú vaši známi a rodina, a zároveň vaša karma sa pohybuje okolo čísla 4 a nižšie a chcete takéhoto nepoctivého hajzlíka čo je lepší ako vy odstaviť z akéhokoľvek dôvodu, obviňte ho napríklad z toho, že KARMU manipuluje. POZOR, je dôležité si uvedomiť, že nesmieme skĺznuť do argumentačnej a dôkaznej roviny, argumenty a dôkazy su nepodstatné, ba až kontraproduktívne. Keďže žiadne reálne dôkazy nemáme, musíme odviesť pozornosť na rovinu blábolov, domnienok a obvinení.
Sústredme sa len nato, že je tu nejaké podozrenie. To nás následne oprávňuje daného človeka stiahnuť a zároveň si nezašpiniť ruky tým, že by sme to urobili bezdôvodne.
Znovu si treba brať príklad z niektorých politikov. Zatiaľ čo jedni sa snažia s protistranou diskutovať a argumentovať, tí druhí Vám neustále hovoria nezmysly a klamstvá. Vy to viete, oni to vedia, tak k čomu je to dobré?Je to dobré pretože ľudia to nevedia. Je dôležite presvedčiť publikum, nie vás.
Opäť príklad na blogu, pokiaľ sa bude protivník (naivne) snažiť argumentovať faktami, vôbec naňho nereagujte, nieje dôležité čo mu poviete. Dôležité je čo budú počuť ľudia.
Príklad z praxe. Ak napíšete článok ako nepriamu reakciu na čokoľvek (napríklad na diskusiu pod iným článkom - vlastným), úplne náhodou na blog.sme.sk. Pri zdravom rozume, vám ho nemôže nikto stiahnúť a zaradiť ako súkromný s argumentom, že ste porušili kódex o tom, že sa nemá písať o vlastnom blogu a iných blogeroch a diskusiách, keďže nič konkrétne ste nespomenuli. ALE pri použití ZMRDMETÓDY - somzmrd, článok stiahnúť môžte! Opäť, DÔVOD SI VYMYSLÍTE, dôleťité je neargumentovať vecne, ale povedať len svoju domnenku, následne ju vydávať za fakt a už nikdy viac sa k tomu nevrátiť. Protivník bude zúfalo argumentovať, bude argumentovať dobre a rozumne, vy však na túto jeho špinavú hru nepristúpťe, naďalej zaryto mlčte. Potom sa môžme v tíšku smiat a mydliť si ručičky, ako nám náš plánik pekne vychádza.
Ak sa na nás neskôr obráti dotyčný autor stým, že v poriadku, ak ste mu pre vymyslený dôvod XY stiahli článok, tak v tom prípade stiahnite aj článok (a teraz poviem úplne vymyslený príklad)
tej ženskej, ktorá vám ukradla pol nadpisu vášho predchádzajúceho článku o vagínach, hodnotí váš článok , snaží sa z vás neúspešne spraviť blbca pričom blbca spraví iba zo seba a diskusia pod ním tiež, pričom toto je v pravidlách výslovne zakázané, tak NEREAGUJTE!
Článok nestahujte, nechajte ho aj naďalej medzi najčítanejšími, a aby to viac bilo do očí nestiahnite ho vôbec. Pri kúsku šťastia máte celkom slušnú šancu, že dotyčnú osobu trafí šľak.
Na záver vás chcem ešte raz ubezpečiť, že príbehy, okolnosti a príklady su iba fikcia a nemajú nič dočinenia s realitou na blog.sme.sk. Naozaj....
