Šlapky z dediny - AUPAIRKY

Ak si vyprofilujeme typickú aupairku, tak sa zväčša jedná o jednoduché dievča z dediny, ktoré je ale iné ako ostatní dedinčania. Zatiaľ čo ostatným nevadí, že v ich malej dedinke sa nič nedeje a že sú viac menej spokojní. Aupair ladies nie. Majú komplex z toho, že sú z malého mesta, alebo dediny, cítia potrebu neustáleho pohybu, potrebujú, aby sa niečo dialo, a toto im vie (podľa nich) poskytnúť jedine nejaké kuul velkomesto.
Pri slovenských aupairkách je to najčastejšie Londýn.

Potom ako takéto dievča získa/lo víza (dnes už nemusí) a dostalo sa do nejakej anglickej rodinky, ktorá má 2-3 deti čo jej budú vysieť na krku je aupairka v blaženosti, všetko je také nové, všetko je také fajn. Nový svet, všetci hovoria po anglicky, cítia sa ako znovuzrodené. Prepočítajú si, že tých 200 libier vreckového čo dostanú každý mesiac je zhruba 10 tisíc kroún a kedže majú stravu a ubytovanie zadarmo, majú pocit, že sa z nich stali minimálne milionárky. Samozrejme, až do doby kým nenavštívia s kamošmi prvého Bruger King-a poprípade prvú diskotéku. Tam zistia, že sú len socky z východneho bloku, že ich tam každý aj tak berie a že jediné čo im zostáva je nechať sa pozývať na drinky, čo je podobný systém ako v slovenských strip baroch.

Po tomto úvodnom drobnom schladnutí príde ďalšia rana. Zistia, že tam niesú nato, aby sa chodili od rána do večera flákať po diskotékach, tak ako nato boli zvyknuté doma, ale majú sediet pri deťoch, držať hubu, variť, prať, žehliť, upratovať a naviac si všimnú, že pre domáceho neznamenajú viac ako Ind pracujúci v Saudskej Arábii.
Zvačša to trvá po túto fázu tak 3-4 mesiace. A to je presne aj doba, keď tejto malej sviňke, začne v hlave vŕtať myšlienka, že by chcela znamenať čosi viac ako obyčajná šlapka z východneho bloku v toršku lepšom prevedení. Že by chcela patriť do spoločenskej smotánky. A tak začne kuť plány.
Najprv si najde univerzitu, na ktorej si vysníva svoje štúdium. Samozrejme až do doby kým nezistí, že by na to štúdium musela šetriť 40 rokov a to by sa jej ešte musela poskladať na školné celá rodná dedina.

To ju však neodradí. Zmyslí si naviac, že by chcela odísť, že ju nebaví robiť slúžku, že chce robiť poriadnu robotu, aby si zarobila na vlastné štúdium a aj na vlastný byt. Hneď potom zistia, že nič iné ako čistenie záchodov a čistenie domov (tzv. cleaningy) sa im neujde a že získať akúkoľvek inú kvalifikovanú prácu je prenich nemožné. A tak začnú čistit domy/byty/žehliť/variť na 10tich miestach od rána až do večera, kým si našetria dosť penazí na odchod z domu, povedia svojej rodine "hastala vista" a zmiznú skôr než ich stihne majiteľ domu ešte raz poriadne pretiahnúť.

Odsťahujú sa s pár kamoškami na malý privátik, kde si poctivo platia pár mesiacov nájomné, až kým neprídu nato, že to nezvládnu a musia sa vrátiť domov. V tých horších prípadoch ich tam nabúcha ešte ktomu nejaký angličan, v tých lepších si ich ten angličan bude aj vydržiavať.
Štandartne však odídu späť na Slovensko do rodnej dediny. Tam ešte len príde tá pravá zábava. Keďže si nič neušetrili lebo si prenajímali privát a robili slúžku. Musia sa zamestnať. Samozrejme prve CV, ktoré posielajú je na post generálneho riaditeľa nedalekého priemyselného podniku. Po tom čo zistia, že ich kvalifikácia je aj na slovensku maximálne upratovačka s príplatkom za angličtinu, sa zamestnajú ako sekretárky a rôzne iné pomocné sily.
Každého naokolo budú poučovať novými anglickými výrazmi. Budú sa snažiť čo najviditelnejšie hovoriť s anglickým prízvukom a všade, kde to len bude možné (aj nemožné) budú pchať anglické slovíčka. To aby ukázali, že ony vedia. Samozrejme po prvých pokusoch zistia, že každý priemerne inteligentný študent angličtinu ovláda približne na ich úrovni a tak sklapnú.


HR - poznámka

Žiaľ bohu, nie vštci personalisti majú problematiku aupariek poprípade problematiku myslenia ľudí - aupair positive naštudovanú dostatočne nato, aby sa zamestnaniu takéhoto človeka obrovským oblúkom vyhli. A tak sa často stáva, že kedže aj na pozícii HR je niekto veľmi podobný aupairke, ak nie aupairka sama, tak bude zamestnávať ďalšie a ďalšie aupairky (a pozor aupair nemusí byť nevyhnutne iba žena čo sa stará o deti, može to byť aj človek čo myslí ako aupair) čo može v konečnom dôsledku firmu dlhodobo nielen oslabiť, ale aj kompletne zrujnovať. Či už svojou neschopnosťou, alebo vysokou fluktuáciou, keďže aupairky sú známe tým, že nikde nevydržia príliš dlho a tak keď si pozriete ich CV hneď prvým neklamným znakom môže byť práve časté striedanie pracovných pozícií.

Koniec HR - poznámky


Po čase ich to ale prestane baviť..... lebo malé mesto a malá dedina je predsa len dedina a to nieje pre nich. A tak začnú znovu vymýšlať. Podľa hesla dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš, sa uskromnia aj s hlavným mestom a Londýn vymenia za Bratislavu. Tu potom oxidujú až do 30tky, môžme ich fotografie vidieť po rôznych párty, vymalované, ako veľkonočné vajce, s rôznymi chlapmi, ktorí ich držia na rôzných intímnych partiách tela a podobne.
Nakoniec ju nejaký "blavák" nabúcha. V lepšom prípade si ju vezme a o pár rokov sa rozvedú a z nej zostane deprimovaná odfarbená blondínka, ktorá nenávidí celý svet.

Nuž aj taký je osud slovenských aupariek.

 http://www.jurajmartinka.sk