Všetko má svoje postupy a pravidlá. Aj recepty jedál. Niektorých ingrediencií, ktoré používajú súčasní vládni politici, už boli slovenskí občania tak prejedení, že im išli hore krkom.
Jedným z faktov boli prezidentské voľby. Súboj dvoch konceptov. Na jednej strane úplne nové ingrediencie: nádej na niečo iné, dúfajúc, že lepšie. Nové prístupy, postoje, nové riešenia. To občania ocenili.
Na druhej strane pokračovanie v osvedčených postupoch, neefektívnosť a nepružnosť.
To, že zvíťazil prvý prístup, dáva nádej Slovensku do budúcna. Ľudia sú živí, s emóciou a srdcom.
Občianska spoločnosť ožíva
Oceňujem zmenu postojov občanov k hospodáreniu s našimi spoločnými prostriedkami. Vnímam to ako signál Slovákov k uvedomeniu si zodpovednosti ku Slovensku, k jeho bohatstvu.
Oceňujem statočnosť občanov a ich odhodlanie. Dokázali vyjsť do ulíc pre kauzu piešťanského CT-čka. Niekoľkí politici sa priživili na hneve ľudí a ich prejave nespokojnosti. Občanov ani to neodradilo.
Je veľa toho, čo treba naprávať. Mnoho protestov v uliciach by bolo treba, aby sa poukázalo na zlú prácu politikov, zlé spravovanie vecí verejných. „Urvi si, koľko môžeš“ sa stalo výrazným rysom vládnutia „sociálnych demokratov“ s blížiacimi sa parlamentnými voľbami.
Premiér Fico prekvapujúco rýchlo vymietol kreslo na ministerstve zdravotníctva, aj miesto podpredsedníčky parlamentu. Úlohu „Majstra Poriadka“, do ktorej sa kedysi v reklame sám pasoval, však nemá celkom osvojenú. Aj v jeho prípade platí „najskôr si zameť pred vlastným prahom“.
Roboty mal, má a bude mať dosť najmä pred vlastným prahom, nehovoriac za ním – vo vnútri politického subjektu. Éra „vlády bez škandálov“, ako svoju samovládu rád nazýval, na jeseň 2014 skončila.
„Vyhraj voľby, môžeš všetko“. Autor tohto výroku Pavol Paška už nesedí v čele zákonodarného zboru. Ak chceme vytvárať občiansku spoločnosť založenú na demokratických princípoch, nemôžeme akceptovať takéto postoje, nemôžeme súhlasiť s podobnými posolstvami.
Preto je nanajvýš správne, že Pavol Paška prevzal zodpovednosť a nakoniec odstúpil z verejnej funkcie. Nemôžeš všetko. A to je dobre.
Hnevá ma, že stranícky klientelizmus sa opäť prejavil pred komunálnymi voľbami. Vláda sľubovala odpustenie dlhu Žiline len preto, že má primátora zo Smeru.
Hnevá ma, že tendre financované z eurofondov ešte stále vyhrávajú a manažujú tie „správne“ firmy. Pachuť zlodejiny, nečestnosti, nedodržiavania pravidiel bola taká výrazná, že ju zacítili aj v Bruseli. Euroúradníci nám čerpanie peňazí zastavili. Neteší ma to. Peniaze z prostriedkov EÚ sú určené pre veci verejné, pre prospech všetkých občanov, nielen pre vybraných jednotlivcov a vybraných politických reprezentantov.
Naopak, veľmi príjemným prekvapením boli komunálne voľby. Počet nezávislých kandidátov, ale aj celkový počet úspešných nezávislých poslancov, starostov a primátorov, bol najvyšší zo všetkých doterajších komunálnych volieb. Silní občianski kandidáti porážali straníckych politrukov. Občianska spoločnosť ožíva. A to je dôvod na úsmev a optimizmus.
Byrokratický guláš
Niekoľko hlúpych zákonov v parlamente nakoniec neprešlo. To je tiež celkom dobrá správa. Legislatívne obruče vo forme zákonov mohli negatívne zasiahnuť do života občanov.
Štát a zákony majú občanom skôr pomáhať žiť, ako im v život a jeho komfort obmedzovať, znižovať.
Medzi jasné príklady patrí prezidentom vrátená novela Obchodného zákonníka (jednoeurové eseročky), ktorú som tu kritizoval, novela Zákonníka práce (agentúrne zamestnávanie), či “bufetový zákon” už bývalej podpredsedníčky parlamentu.
Aj v novele zákona o dani z príjmov sa podarilo vyvolať silný protitlak, že niektoré zo škodlivých opatrení minister Kažimír pred schválením radšej sám stiahol (napríklad 80%-ný strop pre daňovo uznateľné výdavky firiem).
Zvyšok politiky vlády tvorili riešenia pre vybrané skupiny obyvateľov. Je jasné, že to nie je správna cesta. Priznávajú to aj vládni úradníci.
Priznanie Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií, že selektívne zvýhodnenie dlhodobo nezamestnaných zvýšilo atraktivitu ich zamestnávania, no zníženie celkovej nezamestnanosti neprinieslo, sa dalo čakať, no opäť ma neteší.
Namiesto dotovania vybraných je treba vytvárať podmienky pre zamestnanosť. Radšej učiť chytať ryby, ako ich donekonečna iba rozdávať.
Predpokladám, že podobne dopadne aj úľava na zdravotné odvody. Štát ňou kompenzuje enormný nárast minimálnej mzdy vo všetkých kategóriách.
Riešenia vlády sú nesystémové, čiastkové a určené pre starostlivo vybrané skupiny. Takáto selektívnosť však v prepojenej ekonomike nefunguje. Práve naopak.
Nemyslím tým len prihrávanie štátnych zákaziek v energetike, v zdravotníctve sponzorom. Ide aj o vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov, či zvýhodňovanie veľkých firiem (navrhnutá megadotácia pre Duslo Šaľa). Len veľké podniky zamestnanosť nezachránia a študenti a dôchodcovia sa tými vlakmi dovezú akurát do rozkradnutých nemocníc, nekvalitných škôl a potom na úrad práce.
Slovensko potrebuje víziu. Občania potrebujú múdru a zodpovednú vládu s víziou podmienok pre naplnenie ich vnútorných potrieb a riešeniami ich skutočných problémov.
Podkopávanie základov ekonomiky pokračuje
Politikou selekcie si Smer nestrieľa len do vlastnej nohy. Ohrozuje ekonomiku a zamestnanosť ako takú.
Kostrou nášho hospodárstva sú malé podniky. Útokmi práve proti nim, malým zamestnávateľom, socialisti podkopávajú banku, ktorá ich živí. V rámci Slovenska majú najvýznamnejšie zastúpenie mikropodniky s počtom zamestnancov 0-9. Tvoria približne 95% z celkového počtu podnikateľských subjektov.
Samozamestnanie, malé a rodinné podniky, tu zostanú vždy. Sú pre štát, akým je Slovensko, a pre zamestnanosť životne dôležité. Pracujú v nich občania tejto krajiny.
Veľké podniky môžu jedného dňa svoje podnikanie presťahovať do inej krajiny. Občania tu zostávajú.
A práve malým firmám a živnostníkom dal Smer ďalšie nové obmedzenia, ďalšie obruče, ďalšie polená pod nohy, komplikujúce ich fungovanie: zdravotný dohľad pre živnostníkov a jednoosobové eseročky, či opäť vyššie odvody.
Považujem za nehoráznosť úradníkov z Ministerstva hospodárstva označiť situáciu v správe o podnikateľskom prostredí a „primerané daňovo-odvodové zaťaženie“ (sic!!) za silnú stránku.
Opakujem: približne 95% z celkových podnikateľských subjektov na Slovensku tvoria mikropodniky s počtom zamestnancov 0 až 9. A práve tie zasiahla hospodárska politika vlády najviac.
Zavedenie daňových licencií, alebo presnejšie „dane zo straty“, ktorá sa dotkne väčšiny z nich je už len poslednou kvapkou.
Dokladom nesprávne zvolených opatrení je ďalší prepad Slovenska rebríčkoch podnikateľského prostredia, investičnej atraktivity a konkurencieschopnosti. Premiér Fico ich často spochybňuje a ohŕňa nad nimi nos. Samotná vládna správa o stave podnikateľského prostredia sa však až priveľmi často odvoláva práve na ne. Je plná konkrétnych úloh pre jednotlivé rezorty, ktoré majú zabezpečiť posun smerom nahor.
Na ilustráciu uvediem, že napríklad prieskum Svetového ekonomického fóra identifikoval päť výraznejšie vnímaných problematických oblastí, ktorými sú neefektívna štátna administratíva, korupcia, reštriktívna pracovnoprávna legislatíva, sadzby daní a daňové predpisy.
Toto sú oblastí kam treba obrátiť pozornosť. Čiastkové riešenia vlády pre vybrané cieľové skupiny sem dnes nesmerujú.
Preraďme z prešľapovania na mieste na SKOK-y
Nie, neexistujú instantné riešenia. Podnikateľské prostredie nestačí len zaliať nižšími daňami a odvodmi. Tieto ingrediencie ešte samé o sebe nevytvoria chutnú polievku.
Viaceré oblasti nášho verejného života už nevyhnutne potrebujú komplexné riešenia, ktoré vyžadujú veľkú odvahu a kvalitný odborný tím. Podarilo sa mi pre spoluprácu získať ľudí, ktorí už svoj úspech dosiahli, vychutnali si ho a chcú ho dopriať aj ostatným.
Veľmi precízne vytvoríme celoplošnými opatreniami silné ekonomické prostredie a dobre spravovaný štát. Pre taký život, v ktorom sa oplatí pracovať. A taký štát, v ktorom je radosť žiť.
Myslím si, že spoločne dokážeme nielen pripraviť, ale i zrealizovať opatrenia a naplniť víziu – Slovensko je OK! - vytvorenie dobrých podmienok pre vlastný život občanov.
Ľudia majú právo na vlastný spôsob ako byť šťastným. Majú právo byť zodpovední za vlastné šťastie bez invazívnych zásahov štátu do svojho súkromia, s pravidlami zveľaďujúcimi veci verejné.
Koniec-koncov, samotné umiestnenia v akýchkoľvek rebríčkoch štátov, ktoré sú odrazom merateľných ukazovateľov v ekonomike a legislatíve, tvoria významnú súčasť toho, čo formuje naše vnímanie okolitého sveta a naopak. Vytvárajú však aj podmienky pre to, čo sme si zatiaľ merať nezvykli: vnútornú pohodu, spokojnosť, šťastie.
Áno, aj šťastie sa dá odmerať. A zvyšovanie úrovne šťastia občanov krajiny by sa konečne malo stať jedným z cieľov každej vlády.
Slovenská občianska koalícia (SKOK!) má ambíciu ukázať ľuďom, ako možno myslenie prestaviť z akéhosi pasívno-frflacieho módu na proaktívno-konštruktívny.
Ukázať ľuďom, ako môžu posunúť samých seba, svoje okolie bližšie k bodu, v ktorom je Slovensko ako lepšie miesto pre život.
Vlastným príkladom, vlastnou prácou, vlastnou chuťou, elánom a nadšením, vlastnými výsledkami práce - máme reálnu šancu urobiť život ľudí lepším a kvalitnejším, šťastnejším.
Krok za krokom, niekde skokom, sa dajú urobiť inovatívne a progresívne zlepšenia v oblasti samozamestnania, rodinného podnikania, podnikania v malých firmách, penziónoch, pestovania plodín a chovu zvierat. Život s lepšími službami na úradoch, v nemocniciach, vo vzdelávaní... ak toto všetko bude, ľudia sa tu budú cítiť oveľa, oveľa lepšie.
Budem rád, ak sa ku nám pridáte aj Vy.
Ďakujem za doterajšiu podporu a prajem šťastný rok 2015!
