Áno, je to tak. Na Slovensku je vedených viac ako milión exekúcií. 10 % obyvateľov našej krajiny je vytláčaných do šedej ekonomiky. A vyvolení sa len široko usmievajú.
V parlamente dnes rozoberáme kauzu Váhostav. Na jej konci sú stovky oklamaných drobných živnostníkov. Oni museli všetko poctivo odrobiť, všetko poctivo zaplatiť. Ešte aj odviesť DPH z faktúr, za ktoré nikdy nevideli peniaze. Mocní muži v pozadí Váhostavu sa im smejú na Bahamách.
Rozprava v parlamente však týmto živnostníkom nepomôže. A je len dymovou clonou, ktorou sa od nej snaží vláda odpútať pozornosť verejnosti.
Ak chceme, aby sa kauzy ako Váhostav už nikdy nezopakovali, musíme prijať skutočné opatrenia.
Preto som dnes predsedovi vlády Robertovi Ficovi priniesol dva dary: veľkú červenú schránku s logom SMER-SD, a zoznam 9 opatrení, ktoré treba urobiť.
Robert Fico si môže vybrať. Sám si zvolí, či Smer zostane schránkovou stranou, alebo či presadí skutočné riešenia proti okrádaniu bežných pracujúcich.
Čo myslíte, ako to skončí?
9 opatrení SKOK!, aby sa kauza Váhostav už nikdy neopakovala
1. Vrátenie minulých ziskov ako nutná podmienka spustenia reštrukturalizácie
Novelizovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby nevyhnutnou podmienkou vstupu podniku do procesu reštrukturalizácie bolo vrátenie vyplatených ziskov za posledných päť účtovných období akcionármi naspäť do podniku.
Doposiaľ sa na Slovensku inštitút reštrukturalizácie často zneužíva tým, že vlastníci v priebehu niekoľkých rokov najprv spoločnosť vytunelujú, a potom sa zbavia záväzkov na úkor drobných, spravidla nezabezpečených, veriteľov. Zavádza sa preto pravidlo, že ak sa chce firma vyhnúť konkurzu a vstúpiť do reštrukturalizácie (čo je spravidla výhodnejšie pre majiteľov firmy), musia majitelia firme najprv vrátiť vyplatené zisky za posledných 5 účtovných období.
2. Vlastníctvo tovarov a služieb vznikne až zaplatením faktúry
Sfunkčniť inštitút prechodu vlastníctva tovarov a služieb na odberateľa novelou zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bude obstarávateľom diel ukladať povinnosť vyžadovať od zhotoviteľov upraviť svoje zmluvné vzťahy s dodávateľmi tak, aby tento inštitút bol ich povinnou súčasťou.
V prípade, ak zhotoviteľ (napríklad firma, stavajúca diaľnicu) nezaplatí faktúry svojim dodávateľom, jeho dodávatelia sa v pomernej časti stávajú spoluvlastníkom takto zhotoveného diela. Obstarávateľ diela (napríklad NDS) bude musieť túto skutočnosť zohľadniť pri úhrade ceny za dielo. Pomernú časť hodnoty diela zaplatí obstarávateľ v takom prípade priamo subdodávateľovi (spoluvlastníkovi diela).
3. Platenie a vratky DPH len zo zaplatených faktúr
Zmeniť systém platieb dane z pridanej hodnoty a vracania nadmerných odpočtov DPH tak, aby sa viazali vždy na okamih úhrady faktúry.
V praxi to bude znamenať, že subdodávatelia nebudú musieť platiť štátu DPH z faktúr, ktoré nedostali uhradené, a naopak, zhotoviteľ si nebude môcť uplatniť nadmerný odpočet DPH, pokiaľ faktúru nezaplatil. Toto opatrenie má navyše neutrálny dopad na okruh verejných financií.
4. Zavedenie povinnej minimálnej hranice výťažku z reštrukturalizácie
Novelizovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii tak, aby nevyhnutnou podmienkou vstupu podniku do procesu reštrukturalizácie bolo dosiahnutie výnosu pre nezabezpečených veriteľov vo výške najmenej 50 %, alebo, ak je tento výnos nižší, najmenej vo výške dvojnásobku oproti očakávanému výnosu z konkurzu.
V praxi sa tak výrazne zníži motivácia dlžníkov zneužívať inštitút reštrukturalizácie na “vyčistenie” firmy od dlhov. Čiastočne sa aplikuje princíp, ktorý sa osvedčil v iných krajinách, napríklad v Českej republike.
5. Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní pre firmy v reštrukturalizácii
Novelizovať zákon o verejnom obstarávaní tak, aby sa firmy, ktoré sú v procese reštrukturalizácie, nemohli zúčastňovať verejných obstarávaní až do jeho skončenia (rovnako, ako je tomu dnes pri konkurze).
V praxi sa tak zníži motivácia zneužívať inštitút reštrukturalizácie na “vyčistenie” firmy od dlhov.
6. Zákaz podnikania so štátom pre osoby, ktoré sú užívateľmi výhod z podnikov v konkurze alebo v reštrukturalizácii
Novelizovať zákon o verejnom obstarávaní tak, aby sa verejného obstarávania po dobu 3 roky nemohli zúčastňovať žiadne firmy, ktoré sú pod kontrolou osôb, ktoré sú väčšinovými majiteľmi (resp. konečnými užívateľmi výhod) firiem, ktoré sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii, ak podnikajú v rovnakej oblasti.
V praxi by sa tak stalo, že majiteľ (resp. užívateľ konečných výhod) firmy, ktorá je v konkurze alebo v reštrukturalizácii, by sa nemohol zúčastňovať verejných obstarávaní ani cez žiadne ďalšie firmy, podnikajúce v rovnakej oblasti.
7. Pri veľkých stavebných zákazkách využívať žltý FIDIC
Prijať nariadenie vlády, na základe ktorého sa pri obstarávaní veľkých stavebných zákaziek bude vždy postupovať podľa pravidiel tzv. žltého FIDICu. Pri tomto postupe je zhotoviteľ zodpovedný za spracovanie celého technického návrhu a preberá celú zodpovednosť za zhotovenie diela. Dodatky k zmluvám sú vylúčené.
Pravidlá žltého FIDICu pritom objednávateľovi umožňujú mať prehľad a kontrolovať subdodávateľské vzťahy zhotoviteľa, kontrolovať dodržiavanie režimu na stavenisku, a podobne.
8. Sťažiť “tunelovanie” firiem majiteľmi na úkor veriteľov
Novelizovať občiansky zákonník a trestný zákon tak, aby sa zaviedla širšia definícia zákonnej domnienky zlého úmyslu dlžníka pri podozrivom prevádzaní majetku a súvisiacich operáciách na úkor veriteľov a prísnejšie posudzovanie a trestanie pri poškodzovaní veriteľov.
Pomerne častou nekalou praktikou v podnikaní je tunelovanie vlastnej firmy na úkor dlžníkov. Môže sa tak diať napríklad uzatváraním zjavne nevýhodných obchodov, prevádzaním majetku firmy na iné osoby pred konkurzom a reštrukturalizáciou, alebo napríklad aj vytváraním “nových” záväzkov s cieľom zlepšovať vlastné postavenie v procese konkurzu alebo reštrukturalizácie. Pre skvalitnenie právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov v Občianskom zákonníku je potrebné najmä objektivizovať zodpovednosť dlžníka za stav jeho majetku a spôsobilosť uspokojiť záväzky jeho veriteľov.
9. Investovať do odbornej prípravy vyšetrovateľov a sudcov
Pri konkurzoch a reštrukturalizáciách dochádza nezriedka i k nekalým praktikám a k prekročeniu hranice inštitútov trestného práva. Slovenské súdy, ale často i orgány činné v trestnom konaní (vyšetrovatelia, prokurátori) nezriedka ťahajú za kratší koniec v dôsledku nedostatočného ekonomického vzdelania najmä v oblasti posudzovania účtovných, finančných a daňových operácií.
Preto je nevyhnutné v celom procese posudzovania a postihovania nekalých podnikateľských praktík zlepšiť odbornú pripravenosť príslušníkov Policajného zboru (poverených policajtov, vyšetrovateľov) na útvaroch vyšetrovania ekonomickej trestnej činnosti, ako aj odbornú pripravenosť sudcov, ktorí majú rozhodujúce postavenie v procese konkurzu a reštrukturalizácie.
