Na rokovaní výboru sme položili predsedovi Správy štátnych hmotných rezerv jednoduchú otázku. Chceli sme, aby nám vysvetlil, aký hnuteľný a nehnuteľný majetok ide SŠHR predávať, keďže na rok 2013 má rozpočtová kapitola SŠHR naplánované kapitálové príjmy vyššie o 100 260 000 eur ako v roku 2012.
Ani po hodine opakovaného kladenia tejto jednoduchej otázky sme sa však jednoduchej odpovede nedočkali. Predseda SŠHR nám záhadne a v inotajoch hovoril o riešení úlohy „hodnej ocenenia na Nobelovu cenu".
Úloha zrejme spočíva v tom, že má dodržať ministrom financií naplánované príjmy svojej kapitoly (+100 miliónov eur), rozpustiť tzv. umŕtvenú likviditu (premeniť aktíva v podobe ropy a ropných výrobkov na hotovosť do štátneho rozpočtu) a zároveň neumožniť opozícii obviniť SMER-SD z privatizácie ropných rezerv. Pretože SMER a privatizácia je niečo, čo by sa voličom Roberta Fica už naozaj ťažko vysvetľovalo.
Takéto konanie je dôkazom, že vláda Roberta Fica je bezradná. Každým dňom jej narastá diera v štátnom rozpočte a nedokáže konsolidovať verejné financie inak ako zvyšovaním príjmov, zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov.
Za týmto účelom sa nebude štítiť ani vytvárania rôznych netransparentných modelov skrytej privatizácie, ktorých úlohou nie je nič iné, ako presunutie záväzkov tvorby núdzových rezerv ropy a ropných výrobkov mimo rozpočet a metodiku ESA 95.
Socialisti si tak s najväčšou pravdepodobnosťou berú príklad z Grécka, ktorému sa vďaka takémuto „kreatívnemu účtovníctvu" podarilo splniť náročné maastrichstské kritéria, a dostať sa tak do Európskej Únie a eurozóny falšovaním oficiálnych štatistík, čiže podvodom.
Ak bude vláda Roberta Fica s podobnou dávkou kreativity postupovať aj v prípade znižovania slovenského deficitu, na Nobelovu cenu to rozhodne nebude.
Skôr na klietku hanby. Alebo defenestráciu.
