Nové Lido sú ako dostihy, čím rýchlejšie tým lepšie a hlavne za každú cenu, alebo do akej miery ne/bude Nové Lido v dôsledku navrhovaných zmien územného plánu mesta prínosom pre Petržalčanov?
Pravý breh Dunaja čaká masívna zástavba. Ako jeden z developerov*, JTRE (J&T Real Estate) uvádza na svojej stránke, „Nábrežná štvrť vznikajúca na petržalskom brehu Dunaja medzi Starým mostom a mostom Apollo rozšíri centrum Bratislavy a spojí oba brehy rieky. Bratislava konečne získa chýbajúcu, dlhodobo plánovanú kontinuitu a stane sa kompaktným mestom na Dunaji.“ Ale za akú cenu? Tomu sa venujem nižšie, nakoľko v oblasti participácie a potenciálnej spolupráce s dotknutou mestskou časťou Bratislava - Petržalka, developer aj hl. mesto mierne zlyhali. Celý, akoby na oko záujem nakoniec pôsobí ako by sa malo rozhodovať „o nás, bez nás“.
Investor ďalej uvádza v jednej vete, že „nadväzuje na historickú identitu miesta“, to je však zavádzanie, nakoľko s historickou rekreačnou lokalitou bývalého Lida má projekt spoločný iba názov. Ale teraz už k samotnej problematike, otáznikom a dopadom.
Bratislava má svoj územný plán kde definuje územia a určuje kde je prípustné stavať, čo sa stavať môže v akom rozsahu. Zmeny a doplnky územného plánu mesta sa dejú raz za niekoľko* rokov a prinášajú pre investorov, developerov a finančné skupiny veľmi priaznivé zmeny, na základe ktorých je možné stavať aj na poliach (napr. Slnečnice, Nesto), alebo na plochách pri Dunaji (Nové Lido), kde bola doteraz vzrástla zeleň, a tým, sa podstatným spôsobom navrhuje zmeniť charakter územia. V takomto časovom okamihu pri uvažovanej zmene územného plánu, kde vytvárame nové sídelné obvody (niekoľko tisíc nových obyvateľov v každom projekte) musí ísť ruka v ruke partnerská dohoda na úrovni mesta a mestskej časti, ideálne aj s dotknutým investorom, kde sa komplexne vopred vyrieši väčšina vecí, čo so zmenou súvisia. Ide napríklad o podmienky vybudovania základnej verejnej školy, verejných materských škôl a ich odovzdanie samospráve. Rovnako tak aj v prípade verejných komunikácií, verejných vodných stavieb... Dôležité sú v prípade dohôd, memoranda, či zmluvy časové míľniky plnení, zmluvné sankcie, záruky, pomer investícií súkromníka a mesta, mestskej časti, vzájomné práva a povinnosti mesta a mestskej časti na zverení majetku, práv a povinností, dohoda o dopravnej obslužnosti MHD, vybudovaní zastávok, rozšírení liniek, vrátane električky, dobudovaní a napojení na existujúcich chodníkov a ciest). Pokiaľ ale neexistuje vopred komplexná dohoda a férové rozdelenie úloh v čase, tak je predčasné a nezodpovedné zo strany mesta najmä, ak je v zlej finančnej kondícii prijať zmeny územného plánu, nakoľko vznikne veľa problémov, ktoré sa budú ťahať a riešiť desaťročia a doplácať na to budú existujúci ale aj noví obyvatelia Bratislavy, najmä Petržalky.
Hlavné mesto s investormi JTRE a PENTA (presnejšie so spoločnosťami Popper Capital, s.r.o. (JTRE) a South Bank s. r. o. (PENTA))* podpísalo nevýhodné Memorandum o porozumení a spoločnom postupe. Bratislava nedostatočne vyjednala verejný záujem a súčasne Mestskú časť Petržalka, na ktorej území sa dotknuté zmeny riešia, s vyššie uvedenými spoločnosťami, vynechali ako partnera. Je nevyhnutné, aby akékoľvek zmeny a potreby boli riešené ako s účastníkom Memoranda, ktorý má presadzovať verejný záujem Petržalčanov, Bratislavčanov. Petržalka sa do Memoranda nezapojila najmä z dôvodu, že ho pokladá za nevýhodné pre Petržalku. Je nezodpovedné zo strany mesta nehľadať s MČ Petržalka kompromisy, riešenia a mestskú časť tak obchádzať v danom území.
Ak máme nesúlad územného plánu s terajším stavom, kde je momentálne zeleň a chceme územie zmeniť na zastavanú časť, tak je s prihliadnutím na existujúci charakter územia potrebné veľmi citlivo vnímať navrhované zmeny. Najmä prihliadať na klimatické zmeny a dopady na mesto. Nemožno iba technokraticky, či formálne vychádzať zo starých metód skúmania príprav materiálov. Pretože ak napríklad zlikvidujeme vzrastlý strom, tak nových 30 stromov bude mať problém prežiť v mestskom odvodnenom prostredí, ktoré obklopuje betón a sklo. Nové, mladé stromy nedokážu ani vo veľkom počte nahradiť jeden vzrastlý strom. Pričom sa zbavujeme miest, ktoré práve vďaka vzrastlým stromom sú chladnejšie v čase vysokých horúčav, ako napr. sídliskové časti.
To je iba niekoľko dôležitých vecí pri tomto, tak veľkom, projekte. Vychádzal som nielen z dostupných informácií hl. mesta, mestskej časti a otvoreného listu odbornej verejnosti, adresovaný vedeniu Bratislavy. Nakoľko otázok bolo viac, spoločne s mojou poslaneckou kolegyňou, Elenou Pätoprstou sme pripravili uznesenie, kde sme žiadali spoločné zasadnutie komisií územného plánu, výstavby a rozvoja a komisie životného prostredia a verejného poriadku MČ Petržalka. Cieľom bolo prerokovať verejný záujem v prípade výstavby plánovanej základnej školy, ktorá je navrhnutá na nevysporiadaných pozemkoch, ale predovšetkým sme chceli prerokovať pripomienky verejnosti k danému projektu. Totižto v čase, kedy mohla verejnosť projekt pripomienkovať, nebola potrebná dokumentácia zverejnená na stránke hl. mesta. Až po. Žiaľ, tieto pripomienky, ani ich vyhodnotenie nám neboli zaslané a ani sa so zástupcami mesta na spoločnej komisii neprerokovali. Diskusia však bola živá, a vďaka odborníkom, ktorí boli prítomní sa prešli dôležité body. Nedá mi ale nespomenúť, že podľa zástupcov hl. mesta už v danom území nie je prúdenie spodných vôd. Na priamu otázku ohľadom zdroja, či štúdie sme sa dočkali odpovede, iba o doplnení, keďže sa prezentujúci nevedeli na danom stretnutí odvolať na znenie a autorov danej štúdie.
Zaznelo aj, že pri takýchto zásadných zmenách je nesmierne dôležité dopravno kapacitné riešenie územia (najmä osobných motorových vozidiel), posúdenie z hľadiska udržateľnej mobility s konkrétnym komplexným posúdením celého územia a napojením na existujúcu dopravnú infraštruktúru, s ohľadom na to, že sa zmenilo priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia a existujúca infraštruktúra nevyhovuje ani teraz a už vôbec nie výhľadovo v budúcnosti. Je potrebné mať nové komplexné dopravno kapacitné riešenie s návrhom riešení v reálnom čase. Takéto zaťaženie výrazne zasiahnu dopravnú tepnu Einsteinova a rovnako tak aj dotknuté mosty. Ak doprava nie je prioritou nového územia a nie je vopred vyriešená, tak mesto zlyháva v riešení verejného záujmu daného územia. Električková trať v procese zmien stratila dych, a tým sa odreže možná nová trať hneď na začiatku a pochová celý projekt s tým, že klasická automobilová doprava bude opäť dosahovať maximá, čo zapríčiní pravidelné kolóny. Električka má v danom území význam, ak neskončí iba v tejto zóne, ale napojí sa na prípadné rozšírenia a hlavne, ak bude spustená v predstihu.
Okrem dopravy je potrebné si uvedomiť, že verejná základná, či materská škola sú veľmi vzdialené od potrieb obyvateľstva a samosprávy, čo prakticky znamená, že deti budú cestovať s rodičmi po Petržalke, alebo do Starého Mesta a Ružinova do pôvodných základných škôl a materských škôl, namiesto toho, aby sa vzdelávali v danom území. To s veľkou pravdepodobnosťou prinesie aj zmenu pobytu týchto detí a rodičov nakoľko do verejných škôl a škôlok príjmu deti, ktoré majú trvalý pobyt v lokalite kde má školské zariadenie obvod a teda papierovo budú prihlásený napríklad v Ružinove, Starom Meste, ale spať budú v Petržalke.
Podobnosť projektu so Slnečnicami nie je náhodná. Mesto teda navrhovanými zmenami vytvorí územie Slnečnice II, kde si investor pretlačí svoj súkromný záujem a verejný záujem zostane schovaný. Pripomínam, že dodnes, v Slnečniciach nie je verejná základná škola a deti z tohto nového územia chodia nie do spádovej školy v okolí, ale chodia na 2 iné základné školy do stredu Petržalky. Verejné materské školy sa riešia za pochodu... V tomto prípade je potrebné poučiť sa z chýb. Našťastie pri Slnečniciach, prišlo tiež k podpisu Memoranda, a to vďaka apelu starostu MČ Petržalka, ktorý upozornil na mestskom zastupiteľstve, že dcérska spoločnosť daného developera neuhradila zákonný poplatok za rozvoj. Prišlo preto k návrhu dohody medzi všetkými zúčastnenými aktérmi. Týka sa základnej školy, komunikácií a parkov. Nevýhodou, ale je, že ak developer nebude plniť svoje záväzky zaplatí jednorazovú pokutu vo výške 50 tisíc EUR, čo je výrazne nižšie ako zmluvné plnenie. Toho, oprávnene, sa obávam aj v prípade projektu Nového Lida. Nemôže nastať situácia, že sa developerom viac oplatí neplniť zmluvne plnenie, zaplatiť pokutu, ako plniť zmluvné body.
V neposlednom rade by som sa vrátil k téme životného prostredia. V danom území vraj existuje environmentálna záťaž, ktorá v danej časti predstavuje riziko, no proces jej identifikácie, rozsahu a charakteru neexistuje. Taktiež je potrebné spomenúť, že pripomienky odbornej verejnosti, aj v podobe otvoreného listu primátorovi sa nedostatočne zapracovali v spracovanom materiály. Adaptácia na klimatické zmeny zostáva teda len na papieri. Generel odvádzania dažďových vôd a vodo-zádržne opatrenia pre novo budované územie sú dôležité. Predovšetkým, aby dažďová voda neodtiekla, ale sa zachytila v území a bolo ju možné následne použiť na zavlažovanie. Netreba opomenúť fakt, že s klimatickou krízou prináša počasie extrémne množstvo zrážok a je dôležité správne objemovo nastaviť zber dažďovej vody a jej zadržanie v území, aby sme zbytočne nepridávali čistiarni odpadových vôd v špičke ešte väčšiu záťaž.
Čo sa týka participácie, pri tomto projekte absentuje verejná diskusia o terajšej podobe územia a navrhovanej podobe zmien. Zmeny územného plánu v tomto aspekte pripomínajú dostihy v čase, a čím skôr, tým lepšie a za každú cenu. Nárast na úrovni cca 33% zastavanej plochy nie je maličkosť a benefity vyplývajúce z terajšej podoby memoranda ani zďaleka neodzrkadľujú východiskové pozície mesta.
Ešte podotknem, že plánovaná nová podoba najstaršej lodenice, ako volavka, zmien územného plánu Nové Lido nie je správnym krokom. Nikto nespochybňuje záujem lodenice, aby si mohli postaviť novú budovu. Ale v lepšom prípade má byť rozhodnuté samostatne o tejto dotknutej časti a nie spájať celé územie od jedného mosta k druhému a od Dunaja až po Einsteinovu ulicu, kde sú navrhované nedomyslené zmeny v územnom pláne.
Proces zmien územného plánu by mal prihliadať aj na participáciu odbornej, ale aj laickej verejnosti, pripomienok a ich vyhodnotení tak, aby v každom stupni bola pripravovaná zmena transparentná a Bratislava, ale aj jej mestské časti boli moderným a transparentným mestom 21. storočia.
Mesto, ako vieme, nie je v najlepšej finančnej kondícii. No zaväzuje sa ku krokom, na ktoré v území nebude mať finančné krytie a bude ich nutné riešiť desaťročia, čo bude mať negatívne dopady na rozpočet ale aj kvalitu života a verejných služieb.
Čas beží a o tejto zmene územného plánu bude rozhodovať 45 mestských poslancov, z čoho 10 je z Petržalky. Dúfam, že závody v čase, v dotknutom území Nové Lido sa zastavia a materiál stiahnu buď mestskí poslanci alebo primátor hl. mesta na prepracovanie. A to do času, kým Bratislava s Mestskou časťou Petržalka nedohodne podmienky spolupráce zmeny územného plánu. Len pre úplnosť uvediem, že navrhovaná zmena územného plánu nejde od Petržalčanov.
Jedným z možných riešení je aj úprava štatútu hl. mesta, kedy by sa zmeny územného plánu nemohli schváliť bez súhlasu dotknutej mestskej časti.
Držme si palce.
Juraj Mravec – poslanec MČ Bratislava - Petržalka
*editované dňa: 8.11.2024
